utečme spolu do Paríža
ruka v ruke
budem mať na sebe červenú baretku
ty čierny oblek
nech každý vie,že nie sme miestni
ale cudzinci
čo len budú blúdiť po parížskej ulici
pod eiffelovkou možno spečatia bozkom svoju lásku
naše ruky prepletené
ulicou sa ozýva len klopkanie mojich vysokých topánok
paríž je krásny na jeseň
vo vzduchu cítiť atmosféru a chladný vzduch
odsunieš ma na bok
z našich rúk sála teplo ktoré prebehne celým mojim telom
prstami kreslím obrazce po tvojej chladnej dlani
nikoho na okolo niet
len ty a ja stojaci pod lampou
prehodíme pár slov, pár viet
netrvá to dlho, ty chytíš môj bok
spravím v pred krok a okolo tvojho krku oviniem si ruky
prejde minúta
nehybne stojíme večnosť na ulici Rue de Rivoli
kde v blízkosti sú naše Tulerijské záhrady
kde sme sa stretli po prvý krát
tam sa stretli naše nesmelé pohľady
ty, taký záhadný človek upútal si moju pozornosť
a ja plná strachu no naplnená láskou dúfala som,že ľúbiť raz budem môcť
hľadíme si do očí
postávame tu v objatí iba chvílu
a mám pocit akoby to bola celá večnosť
moje telo kričí a túži po bozku
nikdy som sa podobne necítila, toľká šialenosť
ale urobíš to
nakloníš sa
a my sa stratíme v tom dokonalom momente
kedy celý paríž patrí len nám
v meste lásky,dokazujeme si ju verne
