Sedím v kuchyni v čiernom svetri,
sú na ňom chlpy od psa,
lepia sa na mňa ako
memoáre zatrpknutej rodiny
a nalievam si kofolu.
Konečne som sa vrátila.
Na stole je Marlenka,
a mne už ku šťastiu nechýba nič.
Zabuchli sa dvere.
Idylku teplého hniezda
rozvrátila výchrica a
v mysli skrývam všetky
kuchynské nože
a ostré predmety.
Z izby sa ozvalo hlasné:
Bodaj by si umrela!
Rúkavom si utieram
roztopené bolesti domova,
a mne možno predsa
niečo chýba.
