pálime životy cudzincov
na záhrade jarnej idylky
fotka po fotke
divoké plamene žerú ich
nič po nich niet
mamička moja
so smútkom v očiach
zhrnie to do pár viet
že ľudský život za nič nestojí
a po tebe neostane nič
prach si a v prach sa obrátiš
všetko horí a my sa spálime raz tiež
