5. Kapitola

113 4 0
                                    

Ubehol jeden celý mesiac. S chalanmi sa mi super pracovalo, teda až na Yoongiho, ktorý stále niečo proti mne mal.

Dnes idem s nimi na nejakú párty, alebo čo to má byť.

Chcem vyzerá čo najlepšie, ale asi som si vybrala dosť odvážne šaty.

Chcem vyzerá čo najlepšie, ale asi som si vybrala dosť odvážne šaty

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Zaklopala som na dvere a otvoril Namjoon.

„Páni, vyzeráš..."

„Hrozne?"

„Nie, priam dokonale," prezrel si ma ešte raz.

„Poď, čakáme na teba," pustil ma dnu.

Párty bola v plnom prúde, hudba hrala, ale nie až tak na hlas.

„Nemáte niekto teplomer?" Ozvalo sa za mnou.

„Pretože som z teba rozpálený," uškrnul sa Jungkook.

„Nedáš si so mnou niečo?" Zašepkal mi pri uchu.

O 3 hodiny neskoro

„Ešte trošku," prosila som o viac alkoholu.

Jimin sa zasmial a nalial mi viac.

Vzadu som videla Yoongiho. Kurva čo proti mne má.

Postavila som sa a vyrazila za ním.

Prekvapene sa na mňa pozrel.

„Čo chceš!"

„Prečo... prečo si taaak odporný na mňňa," snažila som sa sformulovať vetu.

On sa odsunul a išiel preč.

Tak to nie. Išla som za ním.

Snažila som sa ho dobehnúť.

„Čo chceš?" Pozrel sa na mňa s nenávisťou v očiach.

„Si na mňa zlý," oprela som sa rukou o stenu, aby som nepadla na zem.

„Ja sa snažím a ty..." Nedokončila som vetu, pretože mi prišlo zle.

Chvíľu som stála na mieste a snažila sa to rozdýchať.

„Ktorý z nich sa ti páči?"

Pozrela som sa naňho.

Čo tým myslí?

„Necháp..."

„Je to Jimin? Alebo Hoseok?"

„Mám s Vami čisto iba pracovný vzťah..."

„Klameš!"

Čo kurva od do mňa chce?

„Yoongi? Prečo na ňu kričíš?" Za mnou stál Jungkook.

„Odveď ju niekde, je úplne na sračky," mávol rukou a išiel preč.

„Nevšímaj si ho, on taký býva stále. Len pred Army sa pretvarujeme a správame sa k sebe úctivo," chytil ma za ruku.

„Myslím, že by si mala si pospať. Môžeš byť v mojej izbe," otvoril dvere.

„A ty?" Otočila som sa k nemu tvárou.

„O mňa sa neboj, odpočinok je zdravý. Dobrý noc," zavrel za sebou dvere.

Posadila som sa na okraj postele. Počula som slabé tlmené zvuku z dola.

Po chvíľke som si ľahla a zakryla sa zamatovo červeným paplónom. Hudba pomaly utíchla.

Obyčajne dievčaWhere stories live. Discover now