6. Kapitola

131 6 0
                                    

Ubehol týždeň, Yoongi sa na mňa od vtedy ani nepozrel. Cítim sa kvôli tomu hrozne.

Chcem s ním normálne komunikovať, mám s nimi predsa pracovať.

Inak, zistila som, že Namjoon ma priateľku. Nevedela som to, je to speváčka z BlackPink, myslím, že sa volá Jisso.

Veľmi milé dievča.

Spoznala som ju na druhý deň, čo párty skončila.

Taehyung je už lepšie na Tom psychicky, predsa len rozchod s partnerom nie je príjemná záležitosť.

Začal viac komunikovať so mnou.

Ale mám pocit, že stále mi čosi chce povedať, ale keď niekto príde, proste len vytiahne mobil a tvári sa, že niečo číta.

Hoseok sa má snaží vždy rozosmiať. Keď sa mu to podarí, povie "toto je moje dievčatko".

S Jinom som bola pár dní do zadu nakupovať. Nikto s ním nechcel ísť, tak vraj poprosil mňa. Ale keď som sa pýtala chalanov, prečo s ním nechceli ísť, nikto o ničom nevedel.

Jisso si myslí, že ku mne niečo cítiš viac ako len kamarátske city.

Ja si to ale nemyslím, snažia sa byť ku mne len milí.

Nič viac, nič menej.

Snažila som sa zahodiť myšlienky za hlavu a pracovať nad novým refrénom.

Nemôžem sa sústrediť, keď mi po rozume behajú divné myšlienky.

Pozrela som sa na čistý papier pred sebou.

Ani jedno slovo, ani jeden nápad.

Hodila som pero na stôl a postavila sa.

Musím niečo s tým urobiť.

Zobrala som mobil zo stolu, dala ho do kabelky a vybehla von.

Musím sa schladiť.

Vošla som do prvého baru na ulici.

Hudba nehrala nahlas. Sadla som si za stôl.

„Prinesiem niečo, slečna?" Spýtal sa ma mladý, pohľadný čašník.

„Gin tonic a rum," pousmiala som sa.

Pozrela som sa na displej mobilu, na ktorom ukazovalo osem hodín večer.

„Teba som tu nečakal," pozrela som sa na osobu, ktorá stála pred do mnou s pohárom alkoholu v ruke.

Obyčajne dievčaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora