Obyčajne dievča

3. Kapitola

Nemohla som spať, šesť hodinový odstup je docela dosť. Ale zároveň som sa tešila na svoj prvý deň v novej práci. 

Na hodinách už ukazovalo pol desiatej. Už pár hodín tu sedím na gauči a nedočkavo čakám. Dala som si ľahký make-up a spravila som si jednoduchý účes.

Dala si na seba obyčajné džíny a svetrík.

Započula som zvonček a ihneď som sa rozutekala ku dverám.

„Ahoj," pozdravil sa s úsmevom chalan, ktorý ma včera bral z letiska.

Mimochodom, dozvedela som sa, že sa volá Lucas.

„Vidím, že si už pripravená."

„Niekoľko hodín," nervózne som sa usmiala.

Zamkla som byt, kľúče hodila do kabelky a nasledovala ho. 

Takýto strach som nemala ani pri skúškach a to som takmer nič nevedela.

„Tak, a sme tu."

„Tak rýchlo?"

„Išli sme takmer polhodinu."

Asi by som mala prestať premýšľať, pretože pri mojom šťastí zavriem oči a bude noc.

Išli sme do obrovskej presklenej budovy. 

Vyšli sme do nejakého poschodia a vošli do prvých dverí. 

„Sadni si tu, onedlho prídu aj chalani," pousmial sa a išiel preč.

Nebudem klamať, cítila som paniku. Sedím tu v neznámej budove a neviem čo mám robiť.

Vytiahla som mobil z kabelky a len tak si prezerala všetky možné sociálne siete, pretože mi to pripadalo, že tu sedím už večnosť.

„Ahoj," niekto sa mi prihovoril anglicky.

Zdvihla som hlavu a pozerala na pekného chalana, ktorý bol aj pekne upravený.

„Ty musíš byť Veronica, naša nová producentka," hovoril na mňa fakt dobrou angličtinou.

Jemne som prikývla. 

„Ja som Namjoon," predstavil sa mi.

„Teší ma," postavila som sa a uklonila mu.

Zostal značne prekvapený.

„Chalani tu budú za chvíľku, oni vždy meškajú," pousmial sa.

„Poď za mnou," nasledovala som ho poslušne.

Čakala som nejakú kanceláriu, alebo čosi také, ale ono to vyzeralo ako proste obytný priestor.

„Máme radšej, keď to vyzerá ako u nás doma. Lepšie sa nám pracuje."

Posadil ma na gauč a ponúkol ma akýsim nápojom.