Temnota medzi časmi [hp next generation]

4. Grimmauldové námestie ~theodora nottová~

Kapitola 4: Grimmauldové námestie
~Theodora Nottová~

Jedna výhoda bola, že už som spáleniny takmer necítila. Pretože, mala som pocit akoby som vybuchla. Akoby vybuchlo všetko okolo nás. Nebolo to ako premiestňovanie. Bolo to snáď milión krát horšie. Oči som sa snažila držať pevne zatvorené, nechcela som presne vidieť čo sa deje.
Všetko v zlomku sekundy skončilo a ja som zletela na Albusa, ktorý už ležal na zemi.

„Prepáč!" ospravedlňovala som sa popri tom ako som z neho vstávala.

„Si v poriadku?" pýtal sa ma keď už stál nohami pevne na zemi. Len som prikývla a trochu dezorientovane sa obzerala okolo seba. Toto definitívne nebola miestnosť kde sme našli tú prekliatiu retiazku, dokonca to nebol ani Rokfort. Stáli sme uprostred Boh vie akej štvrte s tmavými domami postavenými tesne vedľa seba. Bola hlboká noc a husto pršalo. Pár metrov od nás sa zo zeme práve zdvíhala mužská postava. Ťarbavo sme sa rozbehli za ním a zistili sme, že je to Liam.

„Myslel som, že zomriem!" zvolal hystericky keď sme k nemu prišli.

„Čo mám hovoriť ja?" odpovedala som mu. Keď retiazka kvôli jemu zaklínadlu vybuchla, schytala som to najviac.

„Nemám síce tušenia kde sa nachádzame, ale radšej poďme hľadať ostatných," vravel Albus. Hľadali sme, kričali ich mená, no nikde tu neboli. Široko ďaleko nebolo živej duše. A tak sme po asi pol hodine postávali pred dvoma vysokými domami jedenásť a trinásť.

„Dúfajme, že budú v poriadku. Možno ich to len premiestnilo niekde inde?" snažil sa nás povzbudiť Liam.

„No veď to. Čo ak ich to premiestnilo niekde na opačnú stranu zemegule?" mal strach Al.

„Nikdy by som to nepovedala, ale prvý krát v živote si prajem byť doma," povzdychla som si.

„Grimmauldové námestie. Dosť pochybujem, že ste o tom niekedy počuli? Pretože ja nie," povedal Liam porazenecky. Albus sa zoširoka usmial a otočil sa smerom k domom.