hry osudu (2. hry štvrťstoročia)

odkaz

Krčila som sa na starej ošúchanej pohovke a kolenami som si podopierala bradu. Dýchala som plytko a dlane sa mi potili. Pani Abernathyová (povedala, že jej mám hovoriť Trish) ma prichýlila k nej a ešte mi aj spravila večeru. O chvíľu pôjde zostrih žrebovania, na ktorý sa musíme povinne pozerať. Bolo mi tak zle, že som do seba ledva dostala večeru (veveričku a zemiaky). Zemiaky boli príliš tvrdé a mäso bolo suché a bez chuti, ale poslušne som všetko zjedla. Trish si otvorila fľašu s nejakým alkoholom a každú chvíľu si uhla a striaslo ju.

Zrazu začala hrať hymna Sídla. Strhla som sa a uprela zrak na obrazovku.

Komentátor niečo bľabotal a potom prečítal mená všetkých vyvolených. Na samom konci zaznelo aj Haymitchovo meno. Letmo som sa pozrela na Trish. Nereagovala nejak prudko, ale videla som, že si dopriala väčší glg ako zvyčajne. Zrazu som sa postavila a zakrútila sa mi hlava, pretože som príliš dlho sedela. Tackavo som podišla k Trish a zobrala jej fľašu z ruky. Neprotestovala. Položila som ju na stôl a objala som uplakanú ženu, ktorá je teraz niečo ako môj spojenec. Zaborila mi hlavu do ramena a potichu plakala. Čakala som, že sa rozvzlyká, ale ona len nečujne plakala a o chvíľu som mala rameno celé od sĺz. "Prvý obvod!" ozvalo sa zrazu z telky a nás trhlo. Celkom sme na ňu zabudli. Na chvíľu sme existovali len my, smútiace ženy, ktorým sa práve zrútil svet. Nevedela som, že Trish to bude tak prežívať, ale zdalo sa, že nemá srdce z kameňa. V jednotke bol rýchly záber na losovanie, a aj napriek tomu že vyberali 4 vyvolených, prihlásilo sa veľa dobrovoľníkov. Nastal chaos, ale nakoniec sa všetci dohodli a komentátor svojim smiešnym hlasom vymenoval všetkých vyvolených. Potom predstavili 2. obvod.

"A tu vidíme troch dobrovoľníkov, aké rozkošné! Toto je v druhom obvode celkom bežná situácia. Ale ale, vyzerá to na bitku. Každý chce do arény, nechajte si to na potom. Vyzerá to tak, že dobrovoľníci sa nevedia dohodnúť.. Počkať, musí to rozhodnúť sám prezident! Ááá, tu už vidíme našich štyroch vyvolených." A nasledovalo podávanie rúk a čítanie ich mien. Striaslo ma. Veď koľko detí ide na smrť? Nie je to zbytočné?

Pri štvrtom obvode som prestala sledovať dej na obrazovke. Zbystrila som pozornosť až pri 12. obvode. Moje utrpenie bolo zachytené do pár minút a videli ho všetci v Paneme. Zakryla som si oči rukami, nemohla som sa na to dívať. Počula som len poznámky typu "to vyzerá na dobrý ročník" alebo "12 obvod zasa bez dobrovoľníka, koľká škoda". Nakoniec som predsa len zložila ruky a videla som záber na seba, ako kričím Haymitchove meno. Zatajila som dych a čakala, ako ma okomentujú. "Žeby jeho priateľka? Pozrime sa na tú tváričku!" hovorí muž s výrazným Sídelným prízvukom, ktorý znie ako pišťanie myši. Haymitch sa určite pozerá tiež a práve som mu riadne zavarila. Buď ma zatají a označí za hlúpu prenasledovateľku alebo o mne povie všetko a zahráme sa na šialene zaľúbených, aby mi tvorcovia nemohli ublížiť. Lenže Haymitch musí chrániť aj svoju matku a tak som si pomyslela, že určite bude hrať rolu nafúkanca. Ktovie prečo ma to trocha zabolelo. Nakoniec tam bol ešte záber na mňa, ako sa hneď po vyhlásení, že môžme navštíviť vyvolených, hrniem ku schodom. A potom už len záverečné komentovanie a vyhlasovanie programu.

Trish zachvíľu vypla telku. Zajtra budú rozhovory a deň na to prehliadky na kočoch. Potom budú hodnotiť tréning a nakoniec budú už len nekonečné zábery z arény. Rozhovory, koče a známky z tréningu, všetko toto sa stihne zomlieť za necelé 3-4 dni. Určite to bude bolestivé a bude mi to pripadať ako večnosť. Potom bude nasledovať krutá aréna s bohvieakými nástrahami. Chudák Haymitch. Nevedela som, čo si mám myslieť o jeho šanciach. Je silný a statočný, ale nikdy nebol za plotom a nikdy nelovil. A videla som vyvolených z prvého, druhého a štvrtého obvodu. Vyzerali ako vraždiace stroje, nie ako ľudia, a to dokonca aj dievčatá.

"Pôjdeš už spať?" spýtala sa opatrne. Prikývla som. "Asi by som mala ísť domov," povedala som váhavo. "Kľudne zostať cez noc, vôbec mi to nebude prekážať, aspoň tu nebudem sama," smutne sa usmiala Trish. Jej výraz tváre mi lámal srdce, ale čo som mala robiť? Musela som skontrolovať otca a ukradnúť mu alkohol v noci, aby ma nevidel a aby sme zajtra s Trish nehladovali. Lenže ona sa na mňa pozrela, akoby mi čítala myšlienky. "Vieš, môžeš zajtra zameniť môj alkohol za niečo užitočnejšie, ak chceš. Nemusíš ísť kvôli tomu domov."

Trocha som sa zahanbila. "Tak dobre, ale aspoň si zbehnem pre veci a prinesiem aj zvyšné jedlo. O chvíľu som späť." Povedala som čo najviac odľahčene, ako som vedela. Potom som vyšla z domu a vydala sa k nám. Po ceste som premýšľala. Nepredstavujem pre Sídlo hrozbu? Čo ak odpočúvali náš rozhovor pri rozlúčke? Môže si z toho Snow vydedukovať, že neznášam Sídlo a celé ich Hry o život? Zrazu mi prišlo hlúpe, že sme sa rozprávali tak otvorene. Určite nás počúvali a my hlupáci sme hovorili tak otvorene. Nervózne som otvorila dvere nášho domu, pri ktorom som sa o chvíľu ocitla. "Otec?" zašepkala som. Nič. "Otec?" ozvala som sa naliehavejšie a hlas som mala zachrípnutý. Nikto tam nebol. Prázdny dom. Toto sa mi ešte nikdy nestalo, otec síce pár krát zmizol cez deň, ale vždy sa vrátil na večeru a čakal, čo mu dám.

Premýšľala som a snažila som sa zachovať zdravý rozum a chladnú hlavu. Určite bol na žrebovaní, to musel. A počula som ho ráno hrmotať v dome, takže tam určite bol. Ešte raz som prehľadala celý dom. Nikde nikoho.

V tom som zacítila akýsi čudný zápach, akoby krv, ale nejaká.. sladká. Vychádzalo to z otcovej izby. Vošla som tam a pozrela sa na jeho neupratanú posteľ, neporiadok na starom drevenom stole a po zemi sa ako vždy váľalo oblečenie. Lenže toto na sebe nemal včera. Takže ostal v tých istých šatoch?

Zrak mi padol na starý bielizník. Nemáme v ňom prakticky nič, pretože šaty si nechávam v svojej izbe a otec si oblečenie hádže na zem. Lenže na ňom bola položená zvláštna ruža. To z nej vychádzal ten pach. A bol tam aj malý prehnutý papierik. S búšiacim srdcom som ho chytila do rúk a rozlúštila písmená napísané veľmi úhľadným, ale sotva čitateľným zahnutým rukopisom:

Nech Hry začnú.