Adventný kalendár || Eddie Munson || ✓

22. December

Tohtoročné Vianoce na svete neexistovalo šťastnejšie dieťa, než Taylor McGregor.
Mal len päť rokov ale rozumu na rozdávanie. A keď rozprával krstnému, že si žiadal od Santu otecka, nevedel, že mu to Santa splní tak rýchlo.

Vo štvrtok ráno sa zobudil vo svojej posteli. Rýchlo z nej vyskočil a utekal do mamkinej spálne, kde potichu vošiel. Svojich rodičov našiel ležať vedľa seba, videl ako ocko objíma mamku, ešte spali a Taylor sa k nim opatrne natisol.

"Opäť sa chceš mojkať, krpec?" začul ockov hlas.
"Chcem byť pri vás. Samému mi bolo smutno." priznal.

Ocko sa posunul od mamky, urobil miesto pre Taylora a ten si medzi nich spokojne ľahol na brucho.

"Lepšie?" pozrel na neho ocko a Taylor prikývol.
"Lepšie." usmieval sa, otočil sa ku mamke a vtisol jej pusu na líce. "Aký krásny prsteň." malým prštekom sa dotkol zásnubného prsteňa, ktorý Louisa dostala večer.
"Páči sa ti? A vieš čo je to za prsteň?" opýtal sa ho ocko, Taylor pokrútil hlavičkou. "Je to snubný prsteň."
"Snub- Ný?" zopakoval Tay. "Čo to je?"
"To znamená, že som sa maminky opýtal, či sa za mňa vydá a ona súhlasila."
"Vydá?"
"Bude mojou manželkou. Pôjdeme spolu na úrad za jedným ujom, tam si sľúbime, že sa budeme ľúbiť už navždy a ona sa potom bude volať ako ja."
"Bude sa volať ocko?" malý na otca hľadel, snažil sa mu porozumieť.

Eddie sa rozosmial, Louisa už tiež viac nevydržala držať masku a usmiala sa.

"Bude sa volať ako ja. Munsonová. Louisa Munsonová."
"A ja?"
"Aj ty sa tak budeš volať."
"Ale mne sa moje meno páči. Nechcem byť Louisa." namietal.
"Budeš Taylor. Ale nebudeš sa volať McGregor ale Munson."
"Takže sa budeme volať všetci rovnako?" usmial sa.
"Áno. Budeme naozajstná rodina."

Taylorovi v očiach žiarila číra radosť.
Aj on má ocka. A ten ho ľúbi a hrá sa s ním a kúpil mu darčeky a vzal ho na výlet lietadlom.
Nemusel už závidieť spolužiakom, že po nich príde do škôlky ocko a pre neho nie.

Pretočil sa v posteli na chrbát, chytil za ruku mamku aj ocka a zavrel očká.
Louisa s Eddiem na neho hľadeli, čakali či ešte niečo povie, ale ticho pretrvávalo a napokon si obaja uvedomili, že ich syn opäť zaspal.

"Nechce sa mi vyliezť z postele." mračila sa Louisa.
"Veď nemusíme."
"Ale musím ísť na toaletu." uškrnula sa, opatrne vstala a prebehla do kúpeľne.

Keď si umývala ruky, zbadala v odraze Eddieho.
Opieral sa o zárubňu, hnedé oči z nej nespustil a jeden kútik úst mal nadvihnutý v úškrne.

"Čo je?" usmievala sa Louisa. "Čo tak pozeráš?"
"Páči sa mi čo vidím." mykol plecami, prešiel ku nej a odzadu ju objal. "A prišiel mi mail od manažéra. Už dvadsiateho siedmeho musíme byť naspäť v LA." sklonil hlavu a tvár si schoval medzi Luisiným krkom a plecom.
"Čože?! Veď to je o pár dní." Lou ho chytila za ruky, ktoré mal uložené na jej bruchu.
"Viem. Mali sme začať po Novom roku ale štúdio sa nám uvoľnilo skôr."
"Kedy ťa potom uvidíme?"
"Asi až keď skončíme. Prenajaté štúdio máme do konca januára. Do vtedy musíme mať všetko hotové." bol rovnako smutný ako Louisa. "Bejby, budem vám každý deň volať. Sľubujem. Aj keď budem unavený."
"Nejde o to, či nám budeš volať. V prvom rade nám budeš chýbať, ocino." Louisa sa mu otočila v náruči. "Tay si za ten čas zvykol, že si denne s ním. Bude to náročné."
"Ale keď skončí škôlku, prídete-"
"Prídeme." Louisa sa natiahla na špičky a spojila ich pery.

Eddie potreboval uistenie, že nezmiznú z jeho života. Už by to bez nich nezvládol.

Poobede Louise volal Steve, či môže Taylora vziať sánkovať sa.

"Nance priveziem k tebe. Celé dni len pečie, tak nech si oddýchne." smial sa do telefónu, spoza neho Louisa začula ako Nancy niečo kričí.

Louisa po chvíli hovor zrušila, Taylor dojedal perník, ktorý bol schovaný príliš vysoko, aby naň sám dotiahol.

"Perník?" v obývačke sa objavil Eddie a ponúkol Louisu.
"Odkiaľ ich máš?! A prečo- Bože!" Louisa karhavo hľadela na chlapov. "Ja budem mať s vami peklo." povzdychla si, keď na ňu obaja hodili rovnaký psí pohľad.
"Prečo?" opýtali sa naraz.
"Čo som to len urobila." povzdychla si, no perník si vzala. "Tay, príde krstný, vezme ťa za mesto na kopec sánkovať sa."
"A môže ísť aj ocko?!" opýtal sa malý, Louisa videla ako Eddie pokrútil hlavou - on a Steve nemali najlepší vzťah.
"Určite môže." Louisa sa široko usmiala. "Som si tým istá, že pôjde veľmi rád."

Taylor sa utekal umyť a obliecť, Eddie zmučene pozrel na Louisu.

"Prečo?"
"Za ten perník." uškrnula sa. "Obchádzaš pravidlá tejto domácnosti, vážený pane. Perníky miluje, ale má ich ako dezert po jedle. A ty mu ukazuješ, že ich môže mať hocikedy."
"A kvôli tomu mám stráviť popoludnie s Harringtonom?" natiahol ruku k Lou a vtiahol si ju do náruče.
"Nie, láska. Ty stráviš popoludnie so svojím synom. A s jeho krstným otcom." Lou sa natiahla na špičky a pobozkala ho. "Uži si to, lebo mesiac ho neuvidíš. A Steve je super. Urovnajte staré spory a budete najlepší kamoši."

Eddie nebol nadšený plánom na popoludnie, uvedomoval si ale, že Louisa má pravdu. Odíde na mesiac preč a nebude s Taylorom. Musí si s ním užiť voľný čas kým sa dá.

"Krstná!" Taylor sa rozbehol k Nancy, len čo vošla do domu, Steve ich čakal pri aute.
"Tay-Tay." objala ho. "Si pripravený? Krstný má pre teba prekvapenie."
"Pre mňa?!"
"Áno." skontrolovala či je poriadne oblečený. "Tak utekaj za ním, drobec. A bavte sa!"
"Ahoj Nance." pozdravil ju Eddie. "Bavte sa vy dve." natiahol sa ku Louise po bozk a o pár sekúnd neskôr zatváral za sebou dvere.

Louisa ešte počula ako sa pozdravil so Stevom a následne auto odišlo z jej príjazdovej cesty.

"Tak čo máš nové vo vzťahu s Eddiem?" Nancy sa zahľadela na priateľku.
"Nič zvláštne." Louisa vystrela pred seba ruku.
"Čože?!" Nancy sa zadívala na prsteň. "Ten je prekrásny! On ťa požiadal o ruku?"
"Včera večer. Nečakala som to, ale má pravdu. Nechceme náš vzťah začínať odznova a prechádzať si fázou randenia. Poznáme sa príliš dobre a za ten čas sme sa veľa nezmenili."
"A máte spolu dieťa."
"Presne. Taylor dostane konečne jeho meno a bude to oficiálne."

Dievčatá sa medzitým presunuli do kuchyne, Louisa im pripravila horúcu čokoládu a pokračovali v načatom rozhovore.

O dve hodiny neskôr sa vchodové dvere otvorili, Taylor vbehol dnu ako víchor, nasledovaný Eddieho krikom.

"OSTAŇ LEN V HALE!! Máš sneh všade." Eddie vošiel dnu, hneď za ním Steve. "Mám pocit, že máš sneh aj tam, kde by vôbec nemal byť." smial sa.
"Pustila som vás von s mojím synom. A vy ste mi priviedli domov snehuliaka?!" Louisa hľadela na Taylora. "Ako sa vám to podarilo?" pomáhala Eddiemu zobliecť zasnežený overal z ich syna.
"Chcel hrať snehovú vojnu." objasnil Steve. "A trval na tom, že bude bojovať on proti nám dvom."
"Tak ste ho zguľovali na nepoznanie?" uškŕňala sa Nancy.
"Bolo to super!" prehovoril Taylor. "Môžeme ísť aj zajtra?" pozrel na krstného.
"Ak ťa mamka ešte pustí, nemám s tým problém, krpec."
"Mami? Môžeme?"
"Ak bude pekné počasie, tak môžete." kývla.