Zabudnuté spomienky,
stratené chvíle,
všetky zlé momenty
a všetko mne milé
padá ako vločky snehové.
Tvoria obrovské záveje.
Všetko dobré alebo zlé,
všetko zima odveje.
Padá vločka do hlbokej tmy,
padá spomienka na tvoje hračky,
spomienky na tie krásne dni,
spomienky na naše naháňačky.
Na piskot malého šteniatka,
na brechot psa nevečieho ako ľudská stopa.
Na tvoju lásku skrátka
ale tu už nezostalo nič len trpké, papa.
Vločky padajú ako slzy.
Čo robiť keď srdce tak bolí?
Neuvidíme sa tak brzy,
predo mnou celý život stojí.
Nejde viac moja cesta
cestou tvojou.
Človeku sa nikdy nezdá
času pohon.
Ani jedenásť rokov nie je dosť,
priateľ vždy odíde priskoro.
Malo by bola aj celá večnosť,
smútiť je teraz však neskoro.
Dotikali spoločné hodiny.
Odbil už náš zvonec.
Posledné vločky na zem zablúdili,
láske mojej však nikdy nebude koniec...
