Prepáč, zabudla som milovať
nechápem ako sa mi toto mohlo stať
tá láska, ktorá bola medzi nami
stratila sa mi niekde medzi horami.
Prepáč, zabudla som nenávidieť
dúfala som, že tak hudba nebeská mi na veky bude znieť,
no zvony dozvonili
a anjelské harfy i posledné tony dokončili.
Prepáč, zabudla som cítiť bolesť
aby ma viac nebolela žiadna lesť,
a tak nebolí ma ani tvoj odchod
"Chcem spať svoje city! Kde je na ne obchod?"
Prepáč, zabudla som ako tvoj hlas znie
netušila som, že to tak biedne dopadne
pomôž mi, ó Bože milostivý
nech sa vrátia spať sny, ktoré sme spolu snili.
Prepáč, zabudla som aj na tie sladké slová
teraz žiali duša moja
hľadá kdesi v diaľke
hľadá dôvod prečo opäť privoňať si k fialke.
Prepáč, zabudla som žiť svoj život,
a tak vydaná som všetkému na milosť,
ale ty si jedno pamätaj
nie vždy bola pravdivá táto báj.
Prepáč zabudla som aké to kedysi bolo
už len so strachom sa dívam naokolo
prosím odpusť mi moje chyby,
lebo som zabudla ako vrátiť spať svoje omyli.
Prepáč, zabudla som povedať ti ešte jednu vec
pre všetkých som bola menej než obyčajný lieskovec,
len pre teba som bola oveľa viac,
ale ublížila som ti, prosím, ver, že len nechtiac.
Philomela Silvam ❤️
