Vysoko plavú oblaky,
prevysoko lietajú i vtáky,
vysoko moja duša plesá
lebo krajší pocit má než nebesá.
Šťastie rozlieva sa v mojom tele
krásne hreje srdce ubolené,
uši čujú sladký tlkot
srdca, ktoré zdiera ťažkosť mukot.
Sladkosť tých dokonalých pier
až vo svete zavládne mier,
temnota sa stráca
veď bozkom každý poddá sa.
Týranie je čas,
ktorý ubehol bez nás.
čas, ktorý ukrátil ma o jasnosť tvojich očí
o dotyky a bozky, ktoré svet už nezočí.
Vysoko lieta duša moja
v náručí tvojom plnom pokoja.
stratí sa medzi oblakmi,
ďaleko lieta spolu s vtákmi.
Nebo tvojich očí
nik iný nezočí
len ja v tú chvíľu
nám danú, nám milú.
Ako dieťa v tvojom náručí
cítim sa a ono mi zaručí,
že láska, ktorá hreje ma
zostáva, je nemenná.
Krása tých kradnutých okamihov,
dokonalosť pier a lásky slov
spôsobia, že naše srdcia
v siedmom nebi sa cítia.
Tvoje pery sa dotýkajú pier mojich
bozky dlhé, že nestačia na jeden nádych,
no nikomu to nevadí,
pretože čas sa kráti.
Bolí krátkosť týchto chvíľ
mučí dĺžka tých príšerných míľ,
čo delia nás od seba,
čo delia ma od teba.
Túžim zaspávať ti v náručí,
kde nebudú ma trápiť zlé sny,
kde bozky prekvitnú do vášní,
kde sladené miesta na tom druhom by sme našli.
Ako páperie na tvári šteklíš ma
a rukami po tele dráždiš ma
až slová básne zmizli mi z hlavy
a telo túži len po tvojom láskaní.
Philomela Silvam ❤️
