Premýšľam, že ti poviem
ako veľmi ťa milujem
tak veľmi ako mesiac miluje slnko
no dotknúť sa ho nemôže, tak len žiali mĺkvo.
Ako slnko robí z mesiaca svetlo noci
ty ma robíš lepšou, milšou máš ma v svojej moci.
Každý deň sa túla tvoja tvár v mojich snoch,
som spútaná láskou v tvojich vlasoch.
Som spútaná, spútaná farbou tvojich očí,
čo tancuje mi v mysli v noci.
Tvoja tvár, tvoje boky i tie hlúpe náušnice
dušu moju osvietia ako pohľad Večernice.
No ty to nevidíš, nechápeš, nevieš...
ako veľmi ti túžim povedať tento verš:
"Milujem ťa každým dňom i každou nocou,
no povedať ti to, by bolo mojím koncom."
Viem, že by som ťa stratila
toľko rokov by som zmárnila
zničila by som všetko čo sme mali
tak sa uspokojiť musím len so snami.
No sny neuspokoja nikdy moju túžbu
a tvoja tvár mi vždy roznarieka dušu
ešte jeden pohľad na tvoje zlaté vlasy
a umrie vo mne všetko čo nikdy nebudeš milovať ty.
Ešte jeden tón tvojho hlasu
a plamene môjho srdca zhasnú...
Prečo človek vždy po smrti túžiť musí,
keď tomu, koho miluje sa hnusí?
Philomela Silvam ❤️
