Sama a opustená
nemilovaná, všetkými nenávidená
stojím tu na kraji priepasti
bojujem s démonmi bez milosti.
Pýtam sa, kde je Boh,
nech vykúpi ma z mdlob,
keď stojí pri mne vo svetle
nech i v temnote pri mne je.
Žiadam nech opustia ma démoni
nech zastanú ich miesta anjeli
nech pokoj sa mojim telom leje
ale taký, ktorý úsmev priveje.
No nech žiadam, čo žiadam
ten sladký pocit nenachádzam
Diablovi patrím celá
a to som nikdy nechcela.
Má ma vo svojej moci
už sa nedočkám pomoci
čaká ma len páľava
a stanem sa ženou Diabla.
Počujem, ako sa mi smeje
počujem to kruté odbíjanie
môj anjel sa so mnou lúči
smutne vraví: "Už ti nemôžem byť naporúdzi.
Slzy tečú po tvári,
navždy zbohom moji milovaný
milovať som vás milovala
aj tak som naveky sama zostala.
Teraz patrím Diablovi
tomu pekla pánovi
démoni ma volajú
nech urobím čokoľvek, oni si ma nedajú.
Smutne obzriem sa
Čakám, kým aspoň šťastná spomienka
konečne nájde sa
a mňa si vezmú nebesá.
No Diabol to nedovolí
nebolo by to podľa jeho vôli
ty jediný zachrániť si ma mohol,
no len Diablovi si pomohol.
Patriť som mala tebe,
no zbavil si ma všetkej nádeje
srdce zmýlilo sa v tebe
a teraz Diablovi patriť, mojim koncom je.
Všetci zabudli ako som ich milovala
zabudli, že tak ako oni aj ja som ich potrebovala
i ty si zabudol na to všetko
i ty si opustil ma, ale veď už vieš to.
A teraz stojím tu sama
už len Diablom milovaná
život ma už opustil
a Diabol obrad pripravil.
Zvon svadobný v diaľke znie
démoni vyzváňajú na slávu Diablovi a mne
pomaly k oltáru kráčam,
no ja svoje telo už neovládam.
Padám hlboko do temnoty
zabudol si na mňa už ty
biele šaty ligocú sa,
no mňa opúšťa duša.
Ženích môj mi nie je milý
nesplnilo sa to o čom sme snili,
deň tento svadobný
mal byť úplne iný.
Pri oltári čakať si mal ty,
no ty odovzdal si ma priamo Diablovi.
Zabudol si aké je to milovať ma
teraz miesto teba Diabol bude bozkávať ma.
Pre to všetko pri oltári mlčím smutne
a Diabol povie, že mlčanie je opak nie.
Už mu patrím celá
a pritom som tak veľmi tebe patriť chcela.
Už ma Diabol drží v náručí
večer želá mi krásne sny
a ty moja jediná láska...
ach, srdce bôlou mi praská.
Vždy som dúfala, že pochopíš,
no teraz vidím, že si nepochopil nič
v srdci zhorela ti láska
nepochopil si, ako veľmi túžila som milovať ťa.
Vravel si, že chápeš
a ja dúfala som, že moje šťastie v sebe nájdeš,
no nenašiel si v sebe ten sladký cit
a z môjho srdca už viac nezostalo nič.
Diablovi patriť na veky celá
budem, tak veľmi, ako len tebe som patriť chcela
ta nehynúca bolesť nechce skončiť,
a to len kvôli nej som chcela zomrieť.
Philomela Silvam ❤️
