Ohnivý tanec

3. V škole

Del

Sotva som sa vstal, skoro ma vystrelo. MEŠKÁM!!! Ako blesk som vystrelil z postele. Druhý deň a ja meškám. No pekne.

Do triedy som vbehol tesne po učiteľovi. Našťastie aj on trochu meškal. ,,Prepáčte, meškám", vykoktal som a zapadol som do lavice. Nick sa na mňa zaškeril.

,,No pekne, už som si myslel že neprídeš", poznamenal šeptom.

,,Zaspal som", šepol som späť. Nick sa zas zaškeril a viac už nič nepovedal.

Tri hodiny ubehli ako voda, teda aspoň pre mňa. Nick bol jasne otrávený, priam z neho sálala nechuť ku každej minúte v škole. Keď však zazvonilo na koniec tretej hodiny, Nickovi sa viditeľne zdvihla nálada. Žeby mala byť jeho obľúbená hodina? Mrkol som do rozvrhu. Matika?! To vážne? Oneskorene mi došlo že Nick je už dávno preč. Vyšiel som s ostatnými na chodbu, keďže matiku máme v inej učebni. Zbadal som Nicka. Ako gazela uháňal po chodbe a zmizol v triede. Tiež som vošiel. Sedel v poslednej lavici v rade pri oknách. Sadol som si k nemu.

,,Čo si taký natešený?", spýtal som sa ho.

,,Počkaj a uvidíš", odvetil a usmial sa. Bože, ten je ale rozkošný. Počkať, na čo to myslíš!! Je to chalan.

,,Aspoň malú nápovedu", zaškemral som.

,,Nooo... matikárka je dosť milá osoba, a našťastie pre nás je trochu mimo. Na jej hodinách môžeme robiť čokoľvek, a ona si len ďalej melie svoje a nám dá pokoj."

,,Tomu moc neverím", povedal som. Na školách som zažil všeličo, ale že by učiteľke bolo jedno čo žiaci robia?

,,Počkaj a uvidíš", zopakoval Nick a vstal. ,,Máme čas, nechceš ísť na vzduch?"

,,Prečo nie", odvetil som s úsmevom a nasledoval som ho. Máme veľkú prestávku, takže času dosť.

Nick ma viedol neznámymi chodbami, až sme došli na miesto kde vôbec nikto nebol. Nick otvoril staré kovové dvere a vyšiel von. Asi zadný východ. Nick bez slova vytiahne z vrecka cigarety a zapáli si. Oči sa mu zafarbili dozlata.

,,Tak, povedz mi niečo o sebe. Si nový, sedíš vedľa mňa a ja o tebe nič neviem."

Prečo ma to znervóznilo? Veď chce len pár faktov. Tak prečo ma ten pohľad tak znervózňuje?

,,Dobre, ale iba ak mi aj ty povieš niečo o sebe", hovorím mu a čakám na jeho reakciu. Nick zamyslene prikývol.

Nick

,,A čo také by si chcel vedieť?", spýtal sa Del trochu nervózne. Chlapče, ja ťa nezjem.

,,Tak napríklad kde všade si bol. Vravel si že ste dosť cestovali", navrhnem prvú vec čo ma napadne.

,,No... narodil som sa, a do siedmych rokov som žil v Španielsku, v Barcelone. Potom som asi dva roky žil v Madride. Potom sme už nikde neboli dlhšie ako rok. Boli sme v Paríži, Benátkach, Aténach, Lisabone, Riu de Janeiru, Buenos Aires, Lime, Barbadose, a nakoniec sme sa dostali sem."