Ohnivý tanec

4. V mojich snoch

Nick

  Moja prvá myšlienka po tom čo som sa prebudil bola: ,,Au." To ma bolela hlava. Duní mi v nej ako keby som si ju tresol kladivom. Oči radšej ani neotvorím, nechcem vidieť tú spúšť. Trochu som to s tou vodkou prehnal. Pre tých čo sa ešte neopili, nikdy to ani nerobte. Nechcelo sa mi nič, iba ležať a zbaviť sa tej bolesti. Z postele ma samozrejme vyhnal žalúdok, ktorému alkohol rozhodne neprospel. Asi nemusím povedať, čo som celý deň robil.

  Druhý deň mi už bolo lepšie, a konečne som si spomenul na školu. Sakra. Napísal som triednej esemesku, že mi bolo zle, a že prídem až zajtra. Nemusel by som, keďže bude piatok, ale aspoň pozisťujem čo som zameškal. Začal som upratovať ten bordel čo som narobil, ale spomienky som nezahnal. Viem prečo som sa opil. Ach, Del.

  Keď som vošiel do triedy, už tam bol. Sedel na svojom mieste a čosi si čarbal do zošita. Vyzeral utrápene. Čo ťa trápi chlapče? Nasadil som svoj typický úškrn, ktorý ma často maskoval a vykročil som k nemu.

Del

  ,,Čau Del", strhol som sa keď som to začul. Nick sa s úsmevom zviezol na stoličku. Bol nezvyčajne bledý, ale prišiel. KONEČNE!!

  ,,Nick", vydýchol som. ,,Kde si preboha bol?", vyhŕkol som až príliš starostlivo. Chýbal mi, priznávam, veľmi.

  ,,Snáď si sa nebál?", zasmial sa Nick. Tiež som sa usmial.

  ,,No momentálne si môj jediný kamoš, tak chcem vedieť prečo si sa odrazu rozhodol neprísť do školy."

  ,,Nič také, že som sa rozhodol sám od seba. Bolo mi zle."

  Až teraz som si uvedomil, ako vyzerá. Bledý, kruhy pod očami, sklené oči, ale aj tak sa usmieval a vyzeral rovnako nádherne ako vždy. ,,A už ti je lepšie, že?" trvalo mi, kým mi došlo ako vyplašene to znelo.

  ,,Jasan, Nick Firestar sa nenechá skoliť nejakou chorobou." vyhlásil hrdo. Teraz som sa zasmial ja. Zrazu zazvonilo a ja som sa strhol. Nick vyprskol do smiechu, ale rýchlo sa ovládol, lebo vošla učka.

Škola ubehla rýchlo. Zas som sa bavil iba s Nickom. Za posledných pár rokov to bol prvý chalan s ktorým som sa dokázal rozprávať úplne normálne. Na iných školách som sa bavil iba s babami, a chlapci sa mi preto smiali. A vraj som príliš dievčenský. Asi na tom niečo bude, ale nebudem sa pre to trápiť.

  Keď som sa lúčil s Nickom, bolo mi podivne ťažko. Nechcel som aby odišiel. Celý víkend ho neuvidím. Prečo ma to tak trápi? Je to chalan.

  ,,Čo budeš robiť cez víkend?" spýtal som sa Nicka. On len mykol plecom.

  ,,Ešte neviem. Asi budem len oddychovať, prípadne sa prejdem po parku." hovoril to, ako keby mu bolo totálne ukradnuté čo bude robiť. Iný by tiež nič moc nerobili, ale budú s rodinou. Ale Nick? On bude sám. Nespomenul to od nášho rozhovoru pred obchoďákom . Budem ho však rešpektovať, nebudem to spomínať.

  ,,A ty?", spýtal sa.

  ,,Neviem, asi tiež nič moc."

  ,,Tak keby si sa moc nudil, zavolaj. Niečo podnikneme", povedal veselo a moje srdce poskočilo.

  ,,To vážne?" spýtal som sa nadšene.

  Nick prikývol a vytiahol fixku. ,,Daj ruku", vyzval ma. Nastavil som mu predlaktie a Nick napísal svoje číslo.

  ,,Daj, dám ti svoje", povedal som a napísal som mu na ruku svoje číslo. S tým sme sa rozlúčili a išli sme domov.

Nick

  Išiel som spať skoro. Asi doznievajúca opica. Zaľahol som, spánok prišiel okamžite.

  Za celý môj život bol toto môj najkrajší a najdesivejší sen čo som kedy mal. Videl som seba a Dela. Držali sme sa za ruky a prechádzali sme sa po park. Každých päť minút sme zastali a pobozkali sme sa. Slnko svietilo, vtáky spievali, všetko bolo dokonalé. Obraz sa zmenil. Stojím pod bielym oblúkom ovešaným kvetmi. Na sebe mám oblek vo farbe ohňa. Dívam sa Delovi do očí. On má tiež oblek, ibaže celý biely. Mám pocit že sa vznášam, som ako v raji. Navliekam Delovi na prstenník zlatý prsteň. On zas navlečie prsteň mne. Nakloníme sa k sebe a pobozkáme sa. Práve sme sa vzali.

  Prudko sa posadím a dychčím ako po maratóne. Strelím pohľadom na moju ruku. Žiaden prsteň nemám, ale cítim ho ako keby som ho mal. Páli, čo je čudné vzhľadom na to že mňa nikdy nič nepáli. Mám ťa až pod kožou Del. Vidím ťa v mojich snoch. Prečo ja??! Prečo som sa musel zamilovať do chalana?

  Sú tri ráno, ale kašľať na to. Vypijem pohár vody a natiahnem sa po cigarety. Zapaľovač nebudem hľadať, použijem prst. Plamienok ožaruje tmavý byt, kým ním prechádzam. Vyjdem na balkón a pôžitkársky potiahnem. Mesiac v splne ožaruje spiace mesto. Hľadím na hviezdy, ale vidím jeho. Tie smaragdové oči, ten večný úsmev, tá detská tvárička. Ulovil si si ma. Povedz kedy a ako, keď som si to nevšimol. Dal si mi iskru. Vďaka tebe mám zas chuť žiť. Ale nemôžem ťa mať. Si v mojich snoch, si v mojom srdci. Nikdy na teba nezabudnem. Aj keď budem starec, a teba už celé roky nebudem vidieť, budem si pamätať, že som ťa miloval. Nikdy nezabudnem. A netušil som že ťa raz naozaj budem mať.