Ohnivý tanec

5. Mačka a bozk

Del

Stále na neho myslím. Nickova tvár, stále ju mám pred očami. Ani v snoch sa nestratila. Videl som ho v celej jeho dokonalosti. A ráno ma chytala hrôza. Ja ho asi milujem. Chalana.

Musel som ísť na vzduch. Prechádzam po parku a vychutnávam si pekné počasie. Takých pekných dní bude už len menej. Ani neviem ako, ale zablúdil som do temných uličiek, kde už asi dlho nebolo živej duše. Super, mal som sa sústrediť na cestu. Teraz domov netrafím. Zabočím, ale je to slepá ulička. No vlastne, je tu len kovový plot, ktorý by sa dal preskočiť. Vtom čosi preskočí plot a dopadne mi k nohám. Srdce mi vyskočí až do krku a vykríknem.

Nick

Taká milá mačička, a niekto ju vyhodil. Bol som sa prejsť, a zašiel som do uličiek kde sa len tak niekto nenájde. V jednej bola položená krabica, ktorú by som si ani nevšimol, keby sa z nej neozývalo mňaukanie. Nazrem dnu, a tam sa krčilo malé pieskovožlté mačiatko so zelenými očkami. Opatrne som ju vzal na ruky. Je naozaj rozkošná. Zistil som, že je to samica, a má len pár mesiacov. Túlila sa ku mne, asi bola konečne v teple, a ja som bol ozaj horúci. Rozhodol som sa, že si ju vezmem domov, aj tak som stále sám. Niekde blízko však zabrechal pes, mačka sa zľakla, vyskočila mi z náruče a rozbehla sa preč. Ja hybaj za ňou. Mrcha vbehla do jednej uličky, preskočila plot čo tam bol, a ja samozrejme za ňou. Skoro som však dostal infarkt keď som zbadal kto je na druhej strane.

Del vykríkol a uskočil dozadu. ,,Nezabíjaj ma!", zapišťal a chcel ujsť, ale potkol sa a spadol. Vezmem mačku na ruky a kľaknem si k nemu.

,,Del, to som ja, Nick.", poviem mu a premáham smiech. Naozaj je decko. Del sa na mňa vyplašene pozrie.

,,Nick?", šepne ticho. ,,Čo tu robíš?"

Skôr ako odpoviem, pomôžem mu vstať. ,,Prechádzal som sa, a našiel som túto malú potvorku," usmejem sa mačiatko v mojom náručí, ,,ale tá mrška mi zdrhla a zaviedla ma sem." Všimnem si že stále má na ruke napísané moje číslo. Mám pocit, že ho ešte raz obtiahol, aby nezmizlo. Priznávam, ani ja som si nezmyl to jeho. ,,A čo tu vlastne robíš ti? V najtemnejšej uličke čo poznám?"

Del sa začervenal. ,,Tiež som sa prechádzal, ale zablúdil som", prizná. Zas premáham smiech. Del sa tiež usmeje, ale len tak hanblivo, ale totálne rozkošne. Vtom ma niečo napadne.

,,Del, nejdeš ku mne? Pomôžem mi s touto tu.", ukážem na mačiatko. Del sa žiarivo usmeje.

,,A prečo nie?"

Cestou sa zastavíme v zverimexe a kúpime žrádlo pre mačky, dve misky a šanpón. Del ochotne vzal veci a mne prenechal iba mačku. Keď vojdeme do bytu, Del sa zaujato obzerá. Po stenách sú povešané obrazy z rôznych kútov sveta a v každej miestnosti sú poličky so suvenírmi. Mama bola zberateľka, mala obrázok a pamiatku asi z každej krajiny sveta. Cestovala veľa, ale keď otehotnela, prestala s tým. Chcela sa k tomu vrátiť, a brať ma zo sebou, ale už nestihla.

,,Máš to tu nádherné", hlasne Del užasnuto.

,,Vďaka", usmejem sa na neho. Na chvíľu sa stratím v jeho očiach, zelených ako smaragdy. Si nádherný Del. Sakra, nemysli na to. ,,Poď, musíme umyť mačku."

Del sa zaksichtí a nasleduje ma do kúpeľne. Mačka sa napodiv nebráni vode, dokonca vyzerá spokojná s tým že ju umývame.

,,To je hádam jediná mačka na svete ktorá sa nebojí vody", zasmeje sa Del, a ja súhlasne prikývnem. Začujem ako mu zaškvŕka v žalúdku. Aj ja som už vyhladol.

,,Vieš čo, dokonči to a ja zatiaľ niečo uvarím", navrhnem, Del horlivo prikývne.

,,Buď taký dobrý, umieram od hladu", povie Del a nahodí šteňací pohľad. Vstávam a idem do kuchyne.

Del

Mačku som umyl, utrel a vybral som sa do kuchyne. Šírila sa odtiaľ lahodná vôňa. Už som sa skrúcal od hladu.

Nick práve položil na stôl dva taniere s pariacim sa jedlom. Páni, tortilly! To kedy stihol? Netrvalo mu to ani desať minút. No a desať minút trvalo kým som to zjedol. Bolo to báječné. Oficiálne moje najobľúbenejšie jedlo.

,,Tak čo povieš?", spýtal sa ma Nick.

,,Bolo to vynikajúce! To kde si sa naučil tak variť?"

,,Všetko čo viem ma naučila mama", odvetil jednoducho. V jeho hlase som začul jasný odtieň bolesti. Chýbala ma, tu je jasné. Sám to poznám. Nick si ma začal zamračene premeriavať.

,,Čo je?" spýtal som sa nervózne.

,,Ale nič, len ti musím dať niečo na seba. Takto ťa nikam nepustím", odvetil a odišiel do druhej izby. Až teraz som si všimol aký som zababraný. Tričko aj rifle som mal skoro až čierne. To ako som spadol, musel som sa zababrať. Nick sa vrátil s červeným tričkom a bledými rifľami. Pochopil som, že červená je jeho obľúbená farba. Vždy mal na sebe niečo červené, prípadne oranžové. ,,Bude ti to trochu veľké, ale keď si taký drobný...", zamračil som sa, aj keď to bola pravda. Oproti nemu som si naozaj pripadal ako trpaslík. Síce som svalnatý, ale som nižší a Nick má omnoho väčšie svaly.

,,Dobre, počkaj moment", poviem a odídem do kúpeľne.

Nick

Nemusel odísť, ja by som bol slušný. Nevyzliekol sa predsa donaha. O chvíľu bol naspäť, svoje šaty mal v ruke. Seklo mu to.

Natiahol som k nemu ruku. ,,Daj, operiem ti to." Del mi dal špinavé šaty a ja som ich hodil na stoličku. ,,Sekne ti to", šepnem a podvedome k nemu pristúpim. Vtom do kuchyne vbehne moje mača a skočí na stoličku. Strhnem sa a zamračím sa na ňu. No nedokážem sa ňu hnevať. Skloním sa k nej a pohladkám ju. Del nasleduje môj príklad a tiež ju pohladká.

,,Si krásna, ako princezná", prihovorí sa Del mačiatku a poškrabká ju za ušami. Mača spokojne zapradie. ,,Ako ju budeš volať?", spýta sa.

,,Princezná", odpoviem ticho. ,,Povedal si že je ako princezná, tak sa tak bude volať."

Del sa usmeje a narovná sa. Jeho oči ma pantajú, ťažšie sa mi rozmýšľa. Podvedome sa k sebe blížime, ako ja, tak aj Del, až sa dotýkame telami. Bez rozmýšľania sa nakloním a pobozkám ho.