Ohnivý tanec

7.Oheň a slzy

Del

Celý deň som nevyliezol z postele. Otec samozrejme neprišiel, zas nocoval v práci. Babka bola ktovie kde, ale bolo mi to jedno. Z postele ma napokon vyhnal hlad. Spomenul som si na tortilly od Nicka. Boli výborné, aj mama také robila. Stále som nepochopil, kde sa Nick naučil tak dobre variť. Och Nick.

Keď prišla babka domov, hneď pochopila že niečo nie je v poriadku. Chcel som okolo nej prekĺznuť do izby, ale skôr by som sa dostal nepozorovane do Pentagonu, ako by som prešiel okolo nej.

Ani sa nemusela pýtať. Sám som jej to vyklopil. Povedal som jej všetko. Priznal som jej, že som sa zamiloval do chalana, a aj som povedal čo sa včera udialo. Až teraz som si všimol, že som preplakal celú noc a slnko už dávno vyšlo. Babka ma vypočula bez prerušenia. Keď som skončil, čakal som že ma odsúdi. Odvrhne ma, veď ako by jej vnuk mohol byť gay. Ona však urobila niečo iné.

Nick

Stále som na neho myslel. Celú noc som pre neho nespal. Stále som videl ten jeho šokovaný výraz. Odohnal som ho. Pochybujem že sa ešte uvidíme. Už dlho som neplakal, naposledy na pohrebe rodičov, ale odvtedy nie. Teraz som však ronil slzy ako keď mraky plačú počas búrky. Sadol som si na zem do tureckého sedu a nechal som oheň úplne ma zahaliť. Bol som v jedinej prázdnej izbe v byte. Podlaha aj steny tu sú kamenné, preto nehrozí že tu niečo podpálim. Len tak som sedel, zahalený v plameňoch, a pokúšal som sa nemyslieť na nič.

Aj cez oheň my tiekli slzy. Myslel som, že ich oheň vysuší, ale nebolo tomu tak. Stekali mi po lícach v širokých prameňoch a pálili viac ako ten oheň. Ako keby som plakal lávu, čo je možné vzhľadom na tie plamene.

Nevydržal som sedieť. Nečinnosť ma ubíjala. Nemyslel som, len som sa nechal viesť ohňom. Vyzeralo to ako keby som tancoval. Červená a oranžová bola všade kam som sa pozrel. Dobre že tu nie sú okná, lebo by si okoloidúci mysleli že horí.

Netuším ako dlho som tu bol, keď sa zrazu ozvalo klopanie na dvere. Kto to môže byť? Uhasím plamene a idem otvoriť.

Del

,,Nehovor mi, že tu reveš iba pre to", povedala zhrozene babka. Nechápavo som na ňu pozrel. ,,No povedal si že ho miluješ, ale ušiel si mu. Och, si ako tvoja mama. Aj ona nariekala len preto že sa bála bozkávať chalanov. Choď pekne za ním a porozprávajte sa."

Civel som na babku s otvorenými ústami. Jej nevadí že som... . Sama ma za ním posiela. Múdra to žena, len čo je pravda.

,,No čo tu stojíš? Utekaj za ním", vyhlásila babka a pobrala sa do kuchyne. Ja som sa išiel upraviť. No pekne, oči mám červené ako rubíny. Uvedomil som si, že mám jeho oblečenie. Pritisnem si látku trička k nosu. Voní ako on. Tak nádherne. Trochu to pripomína oheň. Hej, ako vonné bylinky pálené v ohni. Musím za ním. Okamžite.

Keď zastanem pred dverami jeho bytu, poleje ma nervozita. Klepem sa ako čivava, a ledva zdvihnem ruku aby som zaklopal. Zdá sa mi to, alebo... . Vážne, cítim spáleninu. Dvere sa otvorili a ja nervózne hľadím do Nickovich prekvapených očí.