You Blurred my mind [MINSUNG]

pohovor

Než na neho... Ale bol to pohľad na Hana, ktorý kľačal na zemi s handričkou v ruke a utieral prach... Iba v boxerkách. *Bože čo som komu ja zle spravil že ma takto týraš* povedal som si a rozmýšľal nad tým, či mám ostať v posteli alebo ísť do kuchyne... Som docela hladný ale prejsť okolo neho... Ničí mi to srdce keď sa ho nemôžem ani dotknúť. *Dnes... Mu to poviem. Som si isty!* Povedal som si a vyšiel som z izby. "Dobre ranko" povedal som a šiel do kuchyne. "Dobré" usmial sa a šiel do izby. Ja som v kychyni začal vyvádzať ako keď hráš o druhej ráno nejakú hru a vyhráš ale nechceš aby tvoju radosť počul celý dom. Keď prišiel tak som sa otočil a robil že nič. "Han? Môžem sa ťa spýtať niečo..?" "Áno pýtaj sa" sadol si za stôl a ja som sa postavil a šiel smerom ku dverám od kúpelne. Pre istotu aby som nemusel vidieť jeho reakciu a on moju tvár. "mnoo..." Cúval som smerom ku kúpelni. Možno som bol rázny človek ktorý nemal problém povedať niekomu niečo do očí no vyjadriť svoje city som nedokázal. "Ja... Páčiš sa mi. Že veľmi veľmi... Myslim to smrteľne vážne" jak som to dopovedal tak som vbehol do kúpelne a zamkol sa tam. Sedel som na zemi a rozmýšľal nad tým čo som spravil. Cítil som sa strašne trápne. uprostred mojho tRuChLeNiA Han zaklopal na dvere so slovami "aj mne sa páčiš. Od prvého stretnutia som si hovoril či mám šancu... No a zdá sa že mám čize tvoje vyznani prijímam." Odomkol som dvere a opatrne ich otvoril "fakt?" Spýtal som sa. On prikývol a hodil sa mi okolo krku. Ja som ho silno stisol okolo trupu "milujem ťa.... Strašne veľmi..." Povedal a ja som ho iba silnejšie stisol. "Čo chceš na raňajky...hm?" Spýtal som sa "ja som už raňajky mal" odtiahol sa odomňa a pohladkal mi vlasy. Bol to divný pocit..
Chodiť s chlapcom a ešte s ním aj bývať. "BOŽE MÔJ!! MINHO! IDEM NA TEN POHOVOR!!" Od radosti na mňa zase skočil no ja som sa nejako udržal na nohách. "To je super! Kedy ideš?" Pozrel som na ňho "za...20 MINUT?!"
utekal do izby prichystať si veci a ešte si šiel umyť vlasy. Ja som mu do tašky zbalil mobil a peňaženku. Prichystal mu to na botník a potom som mu šiel prežehliť nohavice a košeľu, čo mal na vešiaku v skryni. Vyšiel s mokrou hlavou a rovno sa šiel prezliecť. Visieť ho utekať cez obývačku iba v uteráku po pás, s mokrými vlasmi a kvapkami vody ktoré mu stekali po bruchu bolo niečo krásne. *Keď príde z pohovoru tak mu to poviem. Podľa toho v akej bude nálade.* Povedal som si a čakal ho na chodbe v byte. Prišiel už oblečený ale vlasy  mal stále mokré. "Ešte si vysuš vlasy.. vonku je chladno a prechladneš." Postavil som sa mu do cesty. "Minho mne za chvíľu začne pohovor.." zobral som uterák a prešiel nu v rýchlosti po vlasoch. "Tak a teraz môžeš ísť." Objal ma a utekal čo mu len nohy stačili. Zavrel som dvere a rozmýšľal čo budem robiť. Rozmýšľal som nad tým, ako mu to povedať. Možno keď príde s tým, že ho zobrali, tak ho zoberem od radosti na ruki a poviem mu že ho milujem. A keď príde smutný, tak ho nejako rozveselím a nepoviem mu nič. No ale... Čo Keď mu to spraví deň lepsím? "Joooj láska je táááák náročná na pochopenie." Povedal som nahlas a hodil sa na gauč. Premýšľal som nad včerajškom a nejako som zaspal. Zobudil som sa na to, ako sa otvorili vchodové dvere. Bolo mi jasné že je to Han. Jeho reakciu som videl z gauča. Začalo biť srdce.