You Blurred my mind [MINSUNG]

Ty?

Upozorňujem, Časti sú dlhé, niektoré časti obsahujú nadávky, niektoré časti obsahujú obsah nie vhodný pod 16rokov ⚠️16+⚠️
Čítanie je na vlastnú zodpovednosť

↶1↷

Bola hlboká noc a ja som bol s kamarátmi na prespávačke. Keďže bolo už pekne neskoro tak sme šli spať. Začínali sa zimné prázdniny. Takmer som nespal kedže bola strašná zima a mal som plno energie. Potom som na chvíľku zaspal. Sníval sa mi sen.. bol tam chlapec. Nebol vyšší ako som ja a mal strašne roztomilé líčka. Rozprávali sme sa ale nepoznal som ho. Mal hnedé veľké oči a keď stál na jednom mieste tak mu nohy šli trocha k sebe jednoducho povedané... Kráčal čaptavo. Potom som sa zobudil a na niekoľko minút som si nepamätal z toho sna nič. Šiel som sa napiť čistej vody ale nechcelo sa mi ísť spať tak som sa šiel prejsť. Obliekol som si čierne tepláky, biele tričko sivú mikinu a tenkú čiernu vetrovku. Obul som si topánky a šiel. Keď som sa prechádzal po čerstvom vzduchu, v ktorom bola vianočná atmosféra, niekoho som zbadal pred sebou. Ignoroval som to ale prišlo mi to divné keď o 4:26 ráno vidím niekoho prechádzať sa. No možno sa neprechádzal ale z niekadial šiel. Pozdravil som sa a jemne sa usmial. Pozrel som sa mu do tváre a potom som si spomenul čo sa mi snívalo. Bol to on. Ten chlapec z toho sna. Neveril som tomu ale vyzeral presne ako on. "Je ešte tma neviem naisto že je to on" povedal som si a šiel dalej. Nevedel som prestať na ňho myslieť. Stále som rozmýšlal nad tým čo sa mi snívalo a ako ten chalan vyzeral. Sadol som si na lavičku a vybral si mobil z vrecka. Bola mi zima na ruky čiže som ho odomikal asi pol hodinu. Bolo už 4:58 tak som si povedal že pôjdem späť. Dal som si slúchadlá a pustil si pesničky. Keď som sa dostal do bytu môjho kamaráta Bangchana, tak som sa potichu vyzul a dal si dole vetrovku. A v mikine a teplákoch som sa vkradol späť na gauč. Bola mi stále zima a stále som na ňho myslel. Ale potom som sa pokúšal zaspať. Keď som zaspával, tak sa mi vyjadril v hlave ten pohľad na jeho tvár s líčkami červeními od zimi... Pri spomínaní som sa pousmial. Potom som si uvedomil "pre boha radšej idem spať na čo to myslím!?" Povedal som si v hlave a otočil sa na druhú stanu gauča. No myšlienka na toho chlapca ne a ne prestať. Nejako sa mi podarilo zaspať. A zobudil som sa na Hyunjinov hlas. "MinHooooo vstávaj je už pomaly obed..." Otvoril som oči a videl som Hyunjina ako nadomnou stojí a smeje sa na mne, že vyzerám ako múmia. V polospánku som zaostril zrak na hodiny, čo boli za hyunjinom. Bolo 11:33 ráno. No neviem či to nieje trúfalé povedať že toto je ráno. Vyskočil som z gauča a šiel do kúpeľne. Keď som sa dostal do kúpeľne, tak som si opláchol tvár studenou vodou a snažil sa zistiť, či sa mi náhodou niečo nesnívalo. A potom mi to došlo. Snívalo sa mi zase s tým tajomným chlapcom. Šlo ma poraziť. Bol to ten istý sen už po druhý krát. "Dnes keď ho stretnem, tak sa s ním pokúsim rozprávať." Povedal som si a na to som vypol prúd vody. Utrel som si tvár a pozrel sa zase do zrkadla. Nad myšlienkou že ho dnes možno stretnem som sa jemne pousmial. Potom som skonil hlavu a šiel som do kuchyne. "Vyspatý do rúžova?" Spýtal sa ma Jeongin a zasmial sa. Ja som nan ňho pozrel takým tým vražedným pohľadom a on sa prestal smiať. Iba sa usmieval. "Jedz" povedal som ešte rozpatým hlasom. Sadol som si ku stolu a Hyunjin mi položil na stôl okrem jedla aj otázku "Čo že sa tak červenáš? Nebodaj si zamilovaný? H?" Pozrel som na ňho a on sa začal smiať aj s ostatnými. "Nie iba som sa umýval v studenej vode. To je všetko" sklonil som hlavu a napchal som si do úst polovicu palacinky. "Ta čo? Teplá voda nieje? Chan?" Pousmial sa a povedal "Jasne že je ale studelá je najlepšia na prebudenie" dopovedal a z pulta zobral dve taniere s palacinkami a jeden položil pred seba, a druhý pred Jeongina. Keď som dojedol tak som sa šiel prezliecť do niečoho normálneho kedže som bol celý spotený. Nebolo to síce vidno ale pot sa mi lial po celom tele. Dal som si čierne trištvrťové nohavice a sivé tričko s čiernou kockovanou košeľou. "Kde ideš?" Psýtal sa ma Jeongin. "Idem sa prejsť na čerstvý vzduch" popravde som šiel vonku iba kôli tomu, že som dúfal že ho stretnem. Šiel som teda tým istým smerom ako som šiel dnes ráno. V parku som zazrel niekoľko chlapcov a dúfal som že tam bude. Nenápadne som sa priblížil pred vchod do parku sadol si na lavičku a vybral si mobil. Bolo oveľa teplejšie ako bolo dnes ráno (pochopiteľne) naťukal som heslo do mobilu a šiel som na instagram. Neviem prečo ale bolo to iba na oko. Nenápadne som ich sledoval a čakal kedy sa ktorý otočí a bude mu vidno tvár. Dvom tvár vidno bolo a zvyšným trom nie. Potom sa postavili a šli preč. Šli mojim smerom a ja som zaregistroval tvár toho jedného chlapca, o ktorom sa mi zdalo už v dvoch tých istých snoch. O nejakú tu minútku som šiel za nimi a pozoroval kto kde ide. Lúčili sa a ten chlapec s ešte jedným šli do nejakej kaviarne. Ja som tam vošiel tiež ale až o nejakých 5-6 minútach aby to nebolo podozrivé. Sadol som si tak, aby som mu videl do tváre. Vyzeral ako anjiel, stvorenie božie, bol nádherný. Prichitil som sa ako zízam na ňho s polootvorenými úsatmi. Odvrátil som zrak a cítil som ako som sa červenal. Určite som vyzeral ako paradajka. Sklonil som hlavu do mobilu. "Tak ja idem čau zajtra sa vidíme" povdledal jeho asi kamarát mohol to byť aj jeho brat ale nepodobali sa čize to bol asi skôr jeho kamarát. Hmmm možno že je adoptovaný. Neviem prečo rozoberám práve toto ale okej. Potom sa zdvihol a odišiel. On tam ostal sedieť. Nejako som sa sám od seba postavil. Nechcel som ale moje nohy si povedali že idú za ním aj keď ja som protestoval. "Môžem si prisadnúť?" Vyletelo mi z úst a ja som sa začal červenať. "A-ano kľudne" povedal a s prekvapeným výrazom na mňa pozrel. Ja som si sadol a hneď prvé čo som sa spýtal bolo "Ako sa voláš?" Zahanbil som sa kedže mi to prišlo trocha neslušné ale moje telo si asi povedalo že idgaf a robi si všetko po svojom. "Volám sa Han Jisung. Stačí Han alebo Jisung to je jedno" *On je tak strašne zlatý a jeho meno je tiež veľmi pekné* povedal som si v hlave a po tom som povedal "pekné meno ja som Lee Minho ale stačí Minho" podal som mu ruku a on mi podal svoju tak sme si potriasli rukami
*tak jemné ruky ah... A sú o toľko menšie od mojich to je zlaté*
Potom sa ma spýtal on "Prečo si si prisadol?" Pozrel na mňa a trochu sa odtiahol od stola "Ja sám neviem proste moje nohy si povedali že si tu idú sadnúť" Ano.. povedal som to. A cítil som sa ako ten najväčší debil na celej zemi. "Máš pekné vlasy" povedal. Na to som nemal a začal som sa červenať a usmievať sa "Ďakujem aj tvoje sú pekné" povedal som a snažil sa skryť ten úsmev aspoň trochu. "Máš instagram? Možno by sme mohli ísť niekedy vonku. Prídeš mi sympatický tak by som ťa rád spoznal viac" povedal a ja som iba prikývol a ukázal mu môj ig. On si meno opísal do poznámok kedže nemal dáta. "Ja mám dáta tak si ťa môžem pridať." Povedal som a pousmial sa "To je dobre ja dôjdem domov a dám ti follow" Postavil sa a šiel k dverám "Počkaj..." Zastavil som ho. "Kadial ideš domov? Možno máme spoločnú cestu." Ukázal prstom tým istým smerom, ako bývam ja "tadeto idem domov ja" povedal. "Ja tiež. Super tak poď aspoň sa trochu lepšie spoznáme" Celú cestu sme sa rozprávali. Zistil somz že nemá súrodencov a má rád viac psíkov ako mačky. Ale ja ho donútim aby mal radšej mačky heheh. Taktiež som zistil že je strašne zábavný. Býva iba v tej istej bytovke ako ja. Nedávno sa prisťahovali a ja som o tom ani nevedel. Nechodíme na tú istú školu ale niesú tak ďaleko od seba "tak ja idem... Tu bývaš? No vlastne nie môj byt je o trochu ďalej tu býva môj kamarát" odpovedal som s menším úsmevom. "Aha oki tak ja idem ahoj" Potom sa otočil a zamával mi. Ja som sa usmial a zamávam mu tiež. Cítil som sa tak príjemne ako nikdy predtým... Vyšiel som hore po schodoch a vošiel do bytu. Nikto tam nebol. Tak som zavolal Hyunjinovi. "Haló? Čau Hyunjin emm kde ste?" Spýtal som sa a obzrel sa za seba do obývačky. "My sme šli už domov kedže Chan musel ísť na ten pohovor... Aha ok... Ešte niečo? Um ano, vieš... Asi si mal pravdu. A v čom? Buď konkrétnejší... No v tom že som zamilovaný ale neviem ako sa to stalo jhoj. Aaaaaaaahhhahahahh... Náš Minho sa zamiloval iiijejjjjjj.. povedal som ASI. No ok potom ti napíšem ešte niesom doma. Čauko"
povedal som a zložil. "Ako som mu to mohol povedať veď ani niesom tep- ly.... Alebo!? Nie... Nie to je vylúčené... Ale keď... Nie nie nie... Bože ja som... To-" vybehol som z jeho bytu a utekal k sebe. Pred vchodom som videl Jisunga. Keď som ho videl tak mi tep zrýchlil a ja som sa usmial. No nebol tam sám. Bolo tam nejaké dievča ale on súrodencov nemá. Nenápadne som ich pozoroval spoza stroma. Rozprávali sa a ja som iba chcel aby to dievča nechalo môjho Jisungieho napokoji "počkať.. vážne som mu povedal MÔJ JISUNGIE!? Minho čo sa to s tebou deje nepritahuje ťa a niesi teploš tak prestaň" potom sa objali a mne nabehla žila na krku. A potom... Potom si dali pusu a ja som myslel že pojdem za nimi a ju odhodím niekde do ameriky. Žiarlil som, lebo som ho chcel objať ja a toto ma naštvalo. Spravil som kolečko okolo toho stromu aby to nevyzeralo že som tam stál a šiel som do svojho bytu keď som prechádzal okolo, tak sa mi Jisung pozdravil a aj sa usmial. Ja som na ňho pozrel a nepovedal som ani ahoj a úsmev som dal taký nasilu a to ma mrzelo. "Teraz si bude myslieť že ho nemám rád alebo niečo také" povedal som si v hlave a vybehol som hore po schodoch. On šiel hneď za mnou. Zistil som, že bývam iba o jedno poschodie nižšie od neho. Býva presne nadomnou. Otvoril som dvere a keď som ich zatváral tak som videl Hana ako ide hore po schodoch. Chcel som sa mu pozdraviť ale pôsobil tak, že sa mu do reči nechcelo. Zavrel som dvere, vyzul sa, a sadol si na gauč s mobilom. Zapol som si instagram a prišlo mi oznámenie.Začalo mi biť srdce a s úsmevom som mu to potvrdil a potom mi prišlo oznámenie že mi chce poslať správu.Tak sme si potom písali skoro celý deň. Potom som šiel do sprchy a keď som prišiel tak mi niekto zaklopal na dvere. Mal som iba uterák okolo pása. Otvoril som dvere a tam bol Jisung. Začervenal som a začal som sa hanbiť, že človek do ktorého som ASI zamilovaný ma vidí iba s uterákom okolo pásu.

Jisungov pohľad:
Písal som si s Minhom skoro celý deň potom šiel do sprchy tak som čakal pol hodinu. Povedal som si že pôjdem za ním a možno budem môcť byť u neho na návšteve. Tak som sa obul a šiel. Zaklopal som mu na dvere a asi o 2 minúty otvoril dvere. To čo som videl nikdy nezabudnem. Stál tam, s uterákom okolo pása, a s mokrými vlasmi. Pôsobil strašne uvoľnene a ja som myslel že sa roztopím... *Oh bože... On je tak sexy a to brucho.... Chcem sa ho dotknúť, chcem ho chytiť a nikdy nepustiť...* "A-ahoj chcel som sa spýtať či MôŽeM ísť k tebe na návštevu ale asi nie...

"Noo... Ako vidíš tak práve som vyšiel zo sprchy ale poď dalej ja sa iba rychlo prezlečiem." Nemohol som ho predsa len tak vyhodiť a ešte k tomu keď sám od seba prišiel tu. "Vyzuj sa tu a.... Potom môžeš ísť do obývačky." Povedal som a potom som šiel do izby. "Dobre" Keď to povedal tak sa trochu usmial a ja som sa cítil ako debil kedže som ho na jeho prvej návšteve u mňa privítal iba s uterákom a mokrou hlavou.Šiel som do izby a vyberal si veci. No potom ma niečo napadlo. "Zistím, či by som u ňho mal šancu." Neviem prečo ma to napadlo ale aj som to chcel trochu vedieť. Tak som sa obliekol a spýtal sa ho "Hanni- Han? Nechceš si zahrať hru?" *Uf... skoro som mu povedal Hannie* "tak... Oka a jaku?" Otočil sa na mňa a usmial sa. "Fľašu? Veď sme tu iba dvaja. Eheh... Nie nie zavolal som svojim kamarátom, za chvíľu by tu mali byť zatiaľ spravím občerstvenie." Povedal som a potom som sa vybral do kuchyne "Pomôžem ti!" Ozval sa Jisung z obývačky a pribehol ku mne. Nakrájal som paradajky a potom papriku. On pripravil chlebíky. Keď sme dávali zeleninu, naše ruky sa stretli. Keď som sa dotkol jeho ruky, tak sme sa obaja začervenali. naštastie zazvonili moji kamaráti a ja som vykríkol "Idem otvoriť dokončíš to? Ano jasne.." ja som sa potom rozutekal k dverám a otvoril ich. Bol tam Bangchan a Hyunjin. "Tak ako dopadol pohovor? Ale tak... Prijali ma to je super. Hyunjin my sa potom porozprávame. Keď som to dopovedal tak poza mňa prešiel Jisungie. "Ooo Minho"povedal Hyunjin "To je kamarát. Volá sa Han Jisung ale stačí Han alebo Jisung" Potom som sa pousmial a pustil ich dnu. Keď sa vyzuli tak som ich zoznámil. "Han, toto je Hyunjin a Bangchan. Bangchan a Hyunjin, toto je Han" Po zoznámení som od nich zobral vetrovky a dal ich sebe do izby. Potom som došiel do obývačky a Han sa na mňa pozrel a usmial sa. Ja som mu úsmev opätoval a sadol si na zem k nemu. "Tak... Ideme hrať fľašu?" Spýtal som sa a pozrel sa na všetkých oni iba prikývli. Šiel som teda do kuchyňe nájsť nejakú fľašu. Našiel som fľašku od kofoli, tú pol litrovú "Mám fľašku... Kto to točí ako prvý?" Spýtal som sa a Hyunjin dvihol ruku "JaJaJaJa" dobre že sa neošalil "okej tu máš a TOČ" Hyunjin zatočil fľašou a zastavilo to na Hanovi. "Pravda alebo Odvaha... Pravda" ked povedal pravda tak som si vydýchol ale bol som trocha smutný lebo som vedel, že Hyunjin by mu dal, nech mi dá pusu. "Okej... Aké je tvoje najväčšie tajomstvo?" Spýtal sa a ja som sa zahanbil a pozrel som na Jisunga. "Ja neviem či vám môžem veriť... Zatiaľ verím iba Minhovi neberte to zle" Keď toto povedal tak som sa začervenal a vysmial ich hihi. Potom mi to Jisung pošepkal a to čo mi pošepkal ma prekvapilo.