You Blurred my mind [MINSUNG]

Tajomstvo

Srdce mi začalo šialene biť. Nevedel som, ako reagovať.
Pozreli sme sa na seba a a on mi povedal "nikto sa to nedozvie." Ja som iba nemo pozeral a potom sa ku mne naklonil tak, že som sa začervenal a trochu sa odtiahol. "VŠAK sa to nikto NEDOZVIE?" "Um... Ano... Teda... Nie.. nikto sa to nedozvie" On sa usmial a to je to najkrajšie, čo mohol v tú chvíľu spraviť. Bol som červený jak paradajka a on tiež. Bangchan s Hyunjinom iba pozerali a ja viem, čo si Hyunjin myslel že spravíme. "Joj už som myslel že bude pusa" potom sa zasmial a ja som sa trošku posunul dalej od Hana. Hrali sme dalej. Točiť som mal ja. Zastalo to na Bangchanovi. "Pravda alebo odvaha?" Spýtal som sa "tak dam odvahu. Hmm oka tak teda....zaflirtuj s Hyunjinom" jak som to povedal začal som sa strašne smiať a Hyunjin na mňa pozrel a nsznačil že keď to dohrajeme som mŕtvy. Bangchan sa postavil, zobral si hyunjina na kolená, chytil ho za zadok a šepkal mu do ucha. My sme iba cez ruky pozerali, cely červený a so záchvatmi smiechu. Bangchan sa potom začal strašne smiať. Ani si nevšimol že som to natáčal na mobil. Keď ho pustil, tak sa na mňa ani pozrieť nemohol hehe. Ďalej točil bangchan. "Pravda odvaha" zastalo to na mne a ja som povedal, že chcem odvahu. A tak sa aj stalo. "Takže odvaha hej? Hmmm..." Pozrel sa na Hana a ten sa pozrel na bangchana s takým tým pohľadom čo hovoril že "nie" Potom sa usmial, otočil sa na mňa a povedal "za odplatu ti dám, aby si začal flirtovať s Hanom" Ja som myslel že sa od hanby prepadnem. Ale keď to dal tak why not. Takže som zo seba vyťasil najlepšie. A šiel som na to. Zobral som ho do ruk, odniesom do izby hodil ho na posteľ ruky som mu prekrížil a dal nad hlavu. Pritlačil som mu ich aby sa nehýbal. A tak som mu druhou rukou prechádzal po stehne a po páse. Začal som mu šepkať do ucha. On sa začal červenať. Potom som sa odtiahol no ruky som mu stále držal. Druhú ruku som premiestnil na jeho tvár a priblížil som moje pery k jeho perám. Dal by som mu aj pusu ale to by som tak prezradil to jeho tajomstvo kddže tí dvaja to videli. Bangchan sa iba pozeral a tlieskal a jeho reakcia bola asi taká že "uuuuu" a Hyunjin najprv tiež ale keď som sa priblížil k jeho perám tak iba zhíkol a zakril si tvár. "M-myslím že už stačí minho. Ešte bude mať depresie kôli tebe" povedal Hyunjin a ja som sa odtiahol a začal sa smiať. Han bol celý červený a ruky si dal na tvár. "Idem na wc hned som tu" v rýchlosti povedal a vybehol z izby. Ja som iba sedel a potom sa vrátil. "Um... Kde je wc?" Pozrel do zeme a ja som mu odpovedal. "Na chodbe tie dvere v pravo." Asi to pravo sni nepočul a už zase behal čo mu nohy stačili. "Asi som to prehnal" Povedal som s upreným pohľadom k dverám od izby. Potom sme sa premiestnili do obývačky. Zapol som telku a spýtal sa čo chcete pozerať? Horror alebo niečo iné?" Pozrel som na nich a Bangchan povedal. Choď za Hanom a my niečo vybereme. Pozrel sa na mňa a pousmial sa. "Fajn ale žiadne porno prosim" začali sme sa smiať. Ja som sa postavil a šiel som za Hanom. Zaklopal som na dvere "Han? Môžem vojsť?" Z kúpeľne sa nič neozývalo. Tak som sa začal trochu báť. Potom som priložil ucho k dverám a preniesol som tam celú svoju váhu. V zápätí sa otvorili dvere a ja som spadol na Hana. Bolo počuť iba silnú ránu. Do kú peľne pribehli obaja. Ja som sa akurát snažil postaviť a vyzeralo to divne. Nahodou som mu zatlačil hruď a on vydal véĽmi divný zvuk. A celá ta situácia bola zamotaná tak som ho zdvihol zo zeme a potom som ich videl. Pozerali na nás s pootvorenými hubami a s úsmevom na tvári. Cítil som sa strašne trápne. Vyšli sme z kúpeľne a dal som ho sadnúť na gauč. Spýtal som sa ho či som mu neublížil keď som na ňho SPADOL. Slovo spadol som vyslovyl hlasnejšie a pozrel sa na tých dvoch čo majú takú mind, že by tam sám satan neprežil. Oni sa začali smiať. Han pokrútil hlavou že nie a zosunul sa dole na zem. Pozrel som na telku a videl tam "After" už som to neriešil a obsah toho už vôbec nie. "Ideme pozerať telku?" Spýtal som sa ho a on na mňa pozrel a sadol si na gauč. Čiže som to bral ako áno. Rozložil som gauč aby sme sa tam všetci zmestili. Ľahol som si k Hanovi a tlačil tlačidlo play. Kedže to bolo docela dlhé a všimol som si že Han už zaspával tak som ho zobral do náručia a ako nevestu som ho odniesol do mojej izby na posteľ. Zakryl som ho a dúfal že som ho nezobudil. "Minho?" Ozval sa a ja som sa iba otočil "No ja... Ja iba že či si nejdeš ľ-ľahnúť. Um.." keď to dopovedal tak som sa jemne zasmial a pozrel do zeme. Podišiel som k posteli a povedal. "A kde by som mal spať? Budem spať na gauči" otočil som sa a chcel som ísť ale on ma chytil za ruku a pritiahol ma k posteli. "Kľudne by som mohol ísť domov ale na to som až veľmi unavený a chcel by som aby si si ľahol ku mne. Vedľa mňa vieš jak to myslím" Začervenal som sa a ľahol som si k nemu. Tý dvaja zaspali v objatí a to mi nedalo pokoj. Odfotil som ich a poslal som im to. Potom som sa otočil k Hanovi a pohladkal ho po vlasoch. "Dobru noc Han. Dobrú noc Minho" potom som zaspal. Zobudil som sa až ráno na to, že niekto otvoril dvere do bytu. Han bol stále vedľa mňa. Tak som sa pozrel do obývačky a zistil som že Hyunjin a Bangchan niesu u mňa. Videl som ich cez okno v izbe ako šli po ulici. Šli domov a ja som si v hlave povedal, ako ma tu mohli nechať s Hanom samého po tom včerajšku. Začal som potichu nadávať "kurva aj s takýmito kamarátmi" šiel som do obývačky a popratal som to tam. Na raňajky som si dal chlebíčky ktoré ostali. Kôli študivaniu som si Mačky nemohol nechať v byte tak som ich odniesol k mame. Umýval som riad a v tú chvíľu som cítil ako ma niekto sleduje a nemohol to byť nikto iný ako Han. Otočil som sa a za stolom v kuchyni sedel Han s rukami pod bradou a rozospato na mňa pozeral. "Dobré ráno Han... Keď chceš tak ti môžem sprsviť raňajky a môžeš ísť domov. Alebo keď nechceš raňajky tak môžeš ísť domov teraz." Povedal som a otočil sa späť k pultu. "Ty ma vyhadzuješ? Hm?" Pozrel na mňa a založil si ruky. Jemne sa pousmial. "Ja? nie... Nie iba ma napadlo či tiež nebudeš chcieť ísť domov." Keď som to povedal tak som si uvedomil jaku blbosť som teraz povedal. Potom sa postavil a podišiel ku mňe. Ja som sa otočil a pozeral sa mu presne do očí. Potom sa naklonil a mňa prepadol strach paniky. "Som hladný" povedal a ja som sa začal smiať. Rukami som ho jemnr odstrčil a on si sadol za pult a čakal kým mu dám raňajky pred nos. Robil som šalát a k tomu chleba s nátierkou. Bolo to až veľmi bio ale to mi v tú chvíľu nevadilo. Zobral som misku so šalátom a tanier s chlebmi. Dal som ich pred Hana a sadol si oproti nemu. Chcel som povedať dobrú chuť ale niekto zaklopal. Šiel som teda otvoriť dvere a tam bol nejaký chlapec. Nepoznal som ho a ani on mňa. "Býva tu Han Jisung?" Spýtal sa a ja som pokrútil hlavou. "Nie on býva o poschodie vyššie ale momentálne je u mňa mám ho zavolať?" Spýtal som sa a ukázal na kuchyňu. "No bolo by to dobré ale nieje to až tak dôležit- Han? Niekto ťa hľadá" Nenechal som ho dopovedať lebo sa mi hnusil jeho hlas. Hehe no každý ma niečo čo sa mu hnusí. Han pribehol k dverám a vyzeralo to tak, že sa poznajú. "Dlho sme sa nevideli Han... Povedal si že sa vrátiš ale nevrátil si sa." Nechápavo som pozrel na Hana a potom na toho chlapca. Očami si prebehol Hana a potom sa on pozrel na mňa "Takže ani mesiac a už máš za mňa náhradu? No...čakal som niečo krajšie tvoj výber sa stále nezmenil."
O akej náhrade tu točil? Vôbec som nechápal. "Žiadna náhrada a povedal som ti že sa tam nevrátim pokiaľ sa mi tu bude páčiť čiže si prišiel zbytočne. Teraz choď" Chcel zavrieť dvere ale cudzinec mu podložil nohu pod dvere. "To nevieš že pri návšteve sa máš správať dobre? To sa takto zatvárajú dvere pred nosom?" Hnusne sa uškrnul a dodal "Však my sa ešte uvidíme" a potom odišiel. Zavrel som dvere a chytil Hana za ruku. Odvláčil som ho do obývači a nechal ho nech si sadne na gauč. "Mám veľmi veľa otázok takže pôjdem postupne" založil som ruky a začal sa pýtať "kto to bol, zkade sa poznáte, čo to malo znamenať že náhrada a ako to že krajšieho? Ja som pekný až dosť ale aj tak... A posledná... Čo tu robil a čo myslel tým že sa ešte uvidíte?!" Nechcel som na ňho tlačiť ale chcel som to vedieť. "Volá sa Choi San a bol to môj bývalý. Po tom ako som sa sem prisťahoval sme sa rozišli. Žiarli na každého chalana s ktorým sa rozprávam a hovorí že som si našiel za ňho náhradu a stále sa mi potom vyhráža že sa uvidíme len aby som sa vrátil za ním. Lenže ja sa tam už nevrátim pretože sa mi tu páči." Pozeral do zeme a hlas sa mu triasol. Sadol som si k nemu a pohladkal som ho po chrbte. Pozrel sa na mňa a v rýchlosti ma objal a dodal "Minho ja sa bojím že ti ublíži" Takže on sa o mňa boji? Mal by sa báť o seba to jemu sa vyhražuje joj Hannie ty si taký hlupáčik. Odtiahol som sa od neho a povedal že to bude ok. Utrel som mu tú jednu slzu ktorá mu zišla po tvári až k ústam. Mal som chuť mu dať pusu ale nie. Pred chvíľou tu bol jeho bývalý tak predsa mu nebudem deň znepríjemňovať. "Nebude ti vadiť keď tu budem spať ešte jednú noc?" Spýtal sa a jemne sa dotkol mojej ruky čo ma donútilo povedať áno. "Jasne... Kľudne môžeš ale kde budeš spať?" Odpovedal som mu otázkou a ruku som si položil na stehno. "Tak bude to asi iba jedná noc tak môžem aj na gau- NIE... Nie na gauči budem spať ja. Ty si návšteva a budeš spať u mňa v izbe." Postavil som sa z gauča a šiel si popratať izbu aby tam bol poriadok. Včera som nestihol kedže prišiel nečakane. On sa pozeral z gauča na mňa. "T-to nemusíš vážne... Budem spať na gauči." On je tak tvrdohlavý že ma to štve a zároveň sa mi roztápa srdce. Kedže bolo iba ráno, a zajtra mala byť škola, tak som sa chcel ísť učiť ale potom som dostal nápad. "Nechceš sa ísť prejsť?" Han prikývol "Dobre ale asi sa pôjdem k sebe prezliecť a potom môžeme ísť. Môžeš ísť so mnou? Ja sa bojím že z nekadial príde ten psychopat a ma znásilni." Ja som nemo prikývol a šli sme sa obuť. Podržal som mu dvere od môjho a aj od jeho bytu. Ten idiot nechal odomknuté celú noc. Asi nemal v pláne u mňa spať. Čakal som ho teda u ňho na chodbe. Mal tam botník a nad ním zrkadlo. V tom zrkadle mu bolo vidno izbu. Nemal tam dvere a ani nemusel kedže tam býval sám a práve sa prisťahoval. Tiež hovoril že nemá kamrátov. Vlastne iba mňa Hyunjina, Bangchana a toho jedného s ktorým sedel v reštike. Tých zvyšných ani nepoznal. "Nepozeraj sa prosím do toho zrkadla počas toho čo sa budem obliekať" Zase som prikývol a postavil sa mimo dohľadu na zrkadlo. Vyzul sa a šiel sa prezliecť. Ja som sa začal nudiť a tak som sa pozrel na seba do zrkadla. Nechcel som sa pozerať na Hana lebo ma o to požiadal ale keď si dal dole tričko tak mi to nedalo a ja som sa na ňho pozeral. Už som si iba želal aby ma nejako nevzrušil lebo by to dopadlo zle. Hihi odvrátil som zrak ale potom ten idiot prišiel bez trička do kúpeľne a zobral si nejaké čierne tričko ktoré mal prevesené cez sušiak. Obliekol sa a ja som vedel že to asi nezvládnem. Potom sa usmial a ja som sa spýtal či môžem ísť na wc. Prikývol. A ja som vbehol do kúpeľne. Stál som tam, a pozeral si na nohy a rozmýšľal som, či to mám spraviť. Nechcel som ho zobrať a niekde ho tam na gauči urobiť. Ale potichu by som to asi nezvládol čiže som si pretrel tvár vodou a šiel. "Môžeme ísť?" Spýtal sa Han a ja som prikývol. Jak sme šli, tak sa Han spýtal, či nechcem ísť niekde do kina. Tak som poved že prečo nie šak aspoň sa trochu odreagujem. Šli sme teda tam a on nám kúpil lístky na ten orvý film čo išiel najskôr. Neviem ako sa to volalo ale viem, že to bol horror. Horrory mam rád ale Jisung vyzeral že sa bál. Keď vyzeral, že umrie tak som sa pousmial a chytil mu ruku aby sa ukľudnil. On sa na mňa pozrel a ja som ho pustil ale úsmev som mal stále na tvári. Keď to skončilo tak chudak Jisung cely vyklepaný vyšiel z kina. Šli sme spolu kráčajúc po strede námestia a rozprávali sme sa o všeliakých gebuzinách čo nás napadli. Keď bolo 15:16pm tak som bol trochu hladný ale kedže ani jeden nemal peniaze lebo sme všetko dali do automatov a na popcorn s kolou + lístky tak sme šli ku mne. Kým sme prišli tak bolo 15:57pm Han sa vyzul a dal si dole vetrovku. Sadol si za pult a čakal kým sa mi uráči ísť do kuchyne spraviť jesť. "Už si tu ako doma heh" Povedal som počas toho ako som šiel do kuchyne. On sa usmial a hlavu sklonil k stolu. Došla mi inšpirácia pre jedlá tak som otvoril chladničku a vybral som z tamať mäso a spravil som k tomu hranolky. Chudák Han už jedol vzduch a stále sa pýtal kedy to bude hotové. *Ako môže byť taaaaak protivný a zároveň zlatý bože už ma netýraj a daj mi znamenie že u ňho mám šancu. Sám neviem ako sa zo mňa mohlo stať to čo sa zo mňa stalo a to iba kôli nemu. Ah... Som rád že práve on je v mojom živote. Keď som prestal overthinkovať tak som sa presunul do reálu. Nabral som na taniere mäso a vybral som hranolky. Pridal som tam nejakú tu zeleninu a dal to pred Hana. On sa mi poďakoval a nahádzal to do seba tak rýchlo ako nikdy predtým. No... Aspoň som nevidel žeby niekedy takto jedol. Musel už umierať od hladu a to preto lebo hodinu vyberám čo spravím na jedenie. Potom som pozrel na hodiny a bolo už. 05:24 (poobede) Chcel som sa ísť učiť ale nemohol som. Neviem prečo. Šiel som si ustlať na Gauči. Keď som niesol periny, prišla mi soráva. Bolo to od ministerstva školstva.

^g-mail: od: *********@gmail.com
pre: leeminhoo24@gmail.com
Obsah: Dobrý podvečer pán Minho, oznamujeme vám, že od pondelka do 15.11. 2022 budú prebiehať prípravné testy na msturitné testy. Dalej vám posielame predmety, ktoré budú najdôležitejšie na prípravu. Dalej vám pošleme, ktoré predmenty vám budú udelené ako doplnkové pre +body. Prajem pekný zvyšok dňa. MŠ_Seoul.K.^

Keď som to čítal, tak mi spadla sánka a hneď som sa premiestnil do izby a šiel sa pozrieť, aké predmety mám bonusové a najdôležitejšie. Keď som čítal tak prišiel Han "Čo sa stalo že si tak vbehol do izby?" Spýtal sa Han s rukami od vody. Ja som pozeral do mobilu a povedal, že budem mať prípravu na maturitné testy. Šiel som sa teda učiť Angličtinu a Chémiu kedže v tomto som nedávno pohorel. Han sa usmial a vrátil sa do kuchyne. Poumýval riad, odložil ho, utrel prach pretože ja som také prasa, že si neviem udržať čisto v byte. Bolo už 20:14pm a ja som sa akurát doučil všetko čo som mal. Bol som strašne unavený a smädný. Ako som sa zdvihol z kancelárskej stoličky, zatiahol som Žalúzie na okách ktoré som mal presne pred stolom. Šiel som si pre vodu a keď som vychádzal z izby narazil som do Hana ktorý práve niesol chleba s maslom a džemom. Chudák celý bol od toho zadžabaný a nemal tu žiadne oblečenie. "J-ja.. prepáč Ji nechcel som.. To nevadí ja to nejako vyčistím" chcel som mu dať čisté oblečenie ale namietal. Šiel teda do kúpeľne a ja som pozbieral ten chlieb a utrel zem. Han prišiel s veľkým fľakom na bielom tričku. Bol to mastný fľak a veľmi to bolo vidno. "Asi to nepôjde ani odprať." Povedal som a on prikývol. "Pôjdem si do svojho bytu po oblečienie... Nemusíš ísť so mnou je to iba o poschodie vyššie." Usmial sa a šiel. Ja som čakal a stále si opakoval učivo. Prešli 4 minuty od toho čo Han odišiel a pokial viem tak po schodoch behá poriadne rýchlo. No ignoroval som to lebo mohol si toho baliť viac. Keď prešlo 11 minút tak mi to prišlo divné a šiel som sa za ním pozrieť. "Han?" Jemne som povedal na chodbe a naklonil som sa cez zábradlie. Nikto sa neozýval a tak som zbehol dole. Dvere boli dokorán a mňa pohltil pocit strachu, že sa mu niečo stalo.