You Blurred my mind [MINSUNG]

iba trochu

Pomali do ňho vošiel... Zakričal ale iba potichu. Chytil ma za krk a hlavu položil mne na plecia. Keď som sa v ňom začal hýbať zaškrabol mi do chrbta. Nohy omotal okolo mojich bokoch a hlavu viac zaboril do mojho krku. Trochu som zrýchlil lebo prečo nie...prehlbilo sa mu dýchanie, ale uvoľnil ruky... Potom mi dal bozk. No bol to trocha iný bozk ako doteraz. Zobral som ho na ruky a preniesol do postele. Posadil ho na seba a ruky mu polozil na stehná. Keď sa na ňom hýbal tak mi trocha viac ušli hlasivky. Určite to bolo počuť ďalej ako na chodbu. Potom som svoju ruku premiestnil na jeho "miestečko" pozrel som mu do očí a dal taký zlomiselný úsmev. Han sa ku mne priklonil a ruky dal vedľa  mojho krku. Začal som sa s ním hrať. Han dal svoju ruku mne na hruď a narovnal sa. Zase trochu zahučal... Trochu viac. Dal si ruky na usta a pozrel sa mi do očí. Mohol som za to ja ale páčilo sa mi keď sa na mňa pozrel tými očami ktorými ma prosil aby som prestal.

*O hodinu neskôr*
Zaspali sme spolu v "objatí" to proste chceš... Dobrý s€x a potom spať v náručí so svojím milovaným. Kým Han spal ja som sa potichu vytratil z izby. Samozrejme som sa obliekol. Nechal som ho spať. Šiel som do kuchyne že spravím raňajky. Prichystal som taniere a na pult si položil denko. Chcel som si pustiť pesničky, aby sa mi lepšie pripravovalo jedlo. Ten chlapec v tom byte nemal ani rádio. Zapol som mobil a hneď prvé čo som uvidel bolo "instagram-unknow want to send you a message" rozklikol som teda ten účet. Nemalo to ani jeden príspevok a ani story. Nevedel som určiť kto alebo čo to je. Rozklikol som konverzaciu. Skoro som skolaboval. Už som vedel kto to je. "ten hajzel... Ten zasraný hajzel" buchol som do pultu rukou, v ktorej som mal mobil. Toto muselo byť počuť až na jupiter a späť. Han sa zobudil a došiel do kuchyne s paplónom okolo seba "čo sa stalo?" Pozrel som na ňho a povedal mu "tvoj ex sa stal" došiel som k nemu "fotil nás..." Pozrel som sa hore a potom na mobil. Neviem k čomu to bolo dobré ale život je už raz taký no... "ČO SPRAVIL!?" Han sa na mňa pozrel a dal si ruku k ústam. "Kedy.... a-ako"
"Keď sme mali... No chápeš" povedal som a naštvaný som si prezrel fotky. Boli fotené z našej chodby. Nechápem ako sa dostal dnu. Prezrel som celú chodbu a snažil sa nájsť niečo, čo by mohlo byť jeho, alebo tak nejak. "Nezavoláš políciu?" Povedal Han. Ja som na ňho pozrel a hneď som hrubým tónom odpovedal "A ČO IM MÁM POVEDAŤ?! HALÓ FOTIL NÁS BÝVALÝ MÔJHO PRIATEĽA KEĎ SME SI UŽÍVALI. MÁM AJ FOTKY NECHCETE ICH VIDIEŤ?? TOTO MÁM POVEDAŤ?!" Nevedel som sa ovládať a hneď mi bolo ľúto že som naň tak kričal. "Nerob že je to Moja VINA. NEMÔŽEM ZA TO JA! nekrič zato na mňa." Ta posledná veta bola ešte viac srdcervúca než jeho krik. Han nahnevane odkráčal do izby a tresol s dverami. Keby toto bol dom tak by spadol. Šiel som za ním no on sa zamkol. "Han? Ja..- prepáč... Nechcel som na teba takto vybehnúť jasné že to nie je tvoja vina... Ne je to ani moja vina... Nemôžeme za to." Sadol som si pred dvere a prosil ho o to, aby ma pustil dnu. "Tak na mňa nabudúce nekrič keď to nebude moja vina lebo sa k tebe ani neozvem a vysťahujem ťa preč." Odomkol dvere a ja som ho objal. "Odpusť mi to. Nechcel som" stisol som ho silnejšie "len ma tie fotky vyviedli z miery a... Nevedel som sa ovládnuť. Keď toho bastarda uvidím alebo zistím kde je tak ho zabijem. Prisahám. Hoci pôjdem do vezenia ale nikto nebude fotiť MÔJHO priateľa." Pustil som ho a šiel premýšľať čo bude dalej... "Keď mu napíšem ja?" Povedal Han. "Čože?" "Že mu napíšem ja. Som jeho ex a ľahko zraniteľný takže by ma vypočul a možno na niečo prídeme." Nepáčilo sa mi to veľmi. "Keď sa ťa čo i len dotkne... Je mŕtvy." Nikdy som sa takto nesprával.. Han šiel po jeho mobil a napísal mu. Chcel som vedieť čo mu napísal ale nechcel mi to ukázať. Môj tep sa zrýchlil a nevedel som to vydržať. "Notak ukáž mi tie správy.. prosím." Pokrútil hlavou a vypol mobil.