You Blurred my mind [MINSUNG]

"milujem ťa" povedz to aj ty mne

Vošiel do obývačky so sklonenou hlavou. Sadol si vedľa mňa. Trocha som sa bál... Viac ako trocha. Z jeho výrazu sa nedalo nic vyčítať.
"Prijali ťa?" Spýtal som sa a naklonil sa k nemu. Han sa postavil z gauča a pozrel na mňa. "ANO!!" Postavil som sa a zobral ho na ruky "aanoo som na teba hrdýý" Objal ma okolo krku a nohy obmotal okolo mojho pásu. Stále som ho drčal na rukách. "Han..?" Han sa pousmial a ruky mi nechal za krkom. "Miluje-" z ničoho nič mi chytil tvár a dal mi pusu. Moje srdce sa rozbuchalo. Nechcel som aby twnto moment skoncil. Stále som ho mal na rukál ale musel som si ho trochu nadhodiť. Keď sme sa od seba odlepili, pozrel som mu do očí "Takže?" Položil som ho na zem a cakal na odpoveď alebo skor otázku že čo tým myslím. "No... To znamená že... Sme spolu? Ako... Vo vzťahu..."spýtal som sa a trochu sa odtiahol. Han sa jemne zasmial a dal mi ruky okolo pásu. Objal ma staršne silno a ja som mu objatie opätoval. "A čo iné by si chcel? Hm?" Ja som sa pousmial a dal mu pusu do vlasov. "Kedy ti začína smena?" Spýtal som sa a šiel si po vodu. (Aj jemu) "pozajtra" "až pozajtra?" Položil som vodu na stôl a sadol si k nemu. "Tak pracujú tam aj iný takže....." "Aha... bol si preč veľmi dlho." Povedal som a oprel sa mu o plece. "Veď to bola iba hodinka" jemne sa zasmial a rukou mi prešiel po vlasoch "Som rád že sme spolu." Povedal a ja som prikývol.  Bolo asi okolo 11 hodín doobedu a mne sa už chcelo zase spať. V tom byte sa nedalk nič robiť. A vonku sa nám ísť nechcelo. "Idem spať... To je jediné čo sa mi chce teraz robiť." Povedal Han a šiel do izby. Ja som šiel za ním. Ľahol si do postele a ja k nemu. Ruky som obmotal okolo jeho pása a tak sme zaspali. Spali sme docela dlho. Zobudili sme sa okolo pol štvrtej poobede. No... Ja som sa zobudil. Hana som zobudil náhodou keď som mu dával pusu na čelo. Postavil som sa z postele no niečo ma nepustilo. Bola to Hanova ruka. "Ešte nechoď..." Povedal a rukami ma vtiahol do jeho hrejivého objatia. "Ešte chvíľku prosíííím" stisol ma pevnejšie a ja som iba ticho vydal zo seba "dobre". Pustil ma, ale tak aby som mu nikam neušiel. Ani by netrebalo možno iba na záchod. Han zaspal do sekundy no ja som zaspať nevedel. Pozeral som do stropu no naštastie to trápenie skončilo. Niekto zaklopal na dvere. Šiel som otvoriť. Han zaspal strašne tvrdo a ani si nevšimol že som odišiel. Šiel som k dverám no nikto druhý krát neklopal. A to mi cesta trvala doceka dlho. Otvoril som dvere ale nikto tam nebol. Iba nejaká krabica s papierikom. Ostal som docela confused... No zobral som to dnu a položil na pult. Ignoroval som to a šiel si po vodu a potom som si šiel pozrieť nejaký film alebo seriál. Napadol ma seriál psychopath diary... Mohol by som to konečne dopozerať (tak jak aj ja už to pozerám 4mesiace ;-;)
Ľahol som si na gauč a zapol si ten seriál. Pozrel som nejakých 5častí. Možno iba 3. Neviem nedával som pozor koľkú čásť som pustil. Han sa konečne zobudil a vytackal sa smerom ku mne. Pretrel si oči. Vyzeral ako malé dieťa. Strašne zlate to bolo. Ľahol si na mňa a tažko vydýchol. Minho~... Povedal zaspatým hlasom. "Ano?" Položil som mu ruky na chrbát. "Spravíš mi jesť? Ja sa nevládzem ani pohnúť" ja som sa začal usmievať a hladkať ho po chrbte. Stopol som seriál a šiel do kuchyne. Han sa tam zatial rozvalil a nevnímal ani slovo. "Haaan poď jesť.." zavolal som ho asi po 10 minútach. "Ideem" sadol si na gauč a ztažka vydýchol. Prišiel do kuchyne a sadol si za stôl. Zazíval a chytil lyžičku. "Na večeru máme zemiakovú polievku... Ešte zo včerajška ale včera sme ju nejedli." Keď sme začali jesť tak mi trochu zaskočilo... No bolo kôli niečomu.. skôr niekomu...

Prepačte za menšiu neaktivitu musela som opravovať známky... Aj keď som ich neopravila veľmi 💀🖐🏻 dufam že sa vám časť páčila ❤️❤️ vidíme sa pri ďalšej🐢🫶