You Blurred my mind [MINSUNG]

Tohto chlapca poznám!

Stalo to na chodbe v roku. Mal som zhasnuté a vypýnač bol na chodbe. Videl som iba obrys postavy. Keď si ma tá postava všimla, otvorila dvere a vybehla z bytovky. Ja som iba v šoku stál a nevedel sa ani pohnúť. Pustil som pohár na zem a on sa rozbil. Voda bola všade po podlahe. Zosláblo mi skoro celé telo nevedel som čo sa deje. Pred očami som mal stále tu postavu. Han sa zobudil na tu ránu od pohára. Zapálil svetlo v izbe a aj v obývačke. Jemné lúče svetla presahovali na kuchynksú linku a na vodu na podlahe. Trblietala sa tak krásne. "Minho... Pre boha čo sa stalo si v pohode?" Vyzeral byť vystrašený a prekvapený. Chytil ma za ruku a odtiahol na gauč. "Sadni si a povedz mi čo sa stalo." Mnou prešla elektrina a  zo mňa iba vyšlo "č-člo-človek..." Han sa na mňa zdesene pozrel a potom šiel po mobil. "Mám zavolať políciu?" Ja som iba pozrel ale kôli šoku som nevedel nič povedať a ani len naznačiť. To Hana donútilo zavolať políciu. Z jeho mobilu som počul iba pípanie. Pozrel som na Hana a on znervóznel. "N-necícim sa veľmi dobre..." Neviem prečo ma to tak rozhodilo. Bolo síce 2:44 ráno... Ale aj tak som mal asi prehnanú reakciu. "Halo? Ch-chceli by sme nahlásiť vlúpanie do bytu... Oh áno m.. Volám sa Han Jiisung. Adresa je *********/34. Áno.... Ideme. Ďakujem, dopočutiaa." Zložil a pozrel na mňa. "Zvládneš chodiť? Vyzeráš úplne bielo." Nemo som prikývol a postavil sa. Obchytil ma okolo pásu a moju ruku si prehodil okolo svojho ramena. Zišli sme dole a ja som sa skúsil viac ukľudniť. Čakali sme na políciu. Han nervózne chodil po chodníku pred bytovkou a v ruke držal mobil. Po chvíľke čakania prišli policajti. Han im všetko povedal a bolo počuť ako sa mu trasie hlas. "Dobry..." Povedal som. Vyšli hore schodmi a ja som šiel s Hanom za nimi. Držal ma okolo pása aby som náhodou nespadol. Jeden z nich sa otočil. Asi si myslel že spolu chodíme. Teda keď sa otočil tak sa na nás pozrel. Videl že ma drží okolo pása tak si asi niečo domyslel. Keď sme prišli k môjmu bytu, spýtal sa "Tu bývate?" Pozrel na nás. "Vlastne tu bývam iba ja. On býva o poschodie vyššie." On pokýval hlavou a vošiel do bytu. "Čo presne ste videli..." Spýtal sa a vybral si z  vrecka zápisník. "Šiel som si po vodu do kuchyne keď v tom som tu na chodbe v rohu videl niekoho. Keď si ma všimol tak otvoril dvere a vybehol von. Chcel som za ním ísť ale nevedel som sa pohnúť. Spadol mi pohár lebo mi zosláblo celé telo. Na to sa Han zobudil. Potom zavolal vás." Zapísal si to tam. "Nevideli ste mu do tváre alebo nevšimli ste si niečo, čo by nám mohlo pomôcť? Alebo niekto kto by to mohol byť. Napríklad z vašich blízkych." Ja som iba pokrútil hlavou "už som vám pár krát povedal že bolo shasnuté." Nevnímal ma. Han sa chytil za lakeť na druhej ruke a začal sa škrabať. "Vpohode?" Spýtal som sa "A-ano" povedal a zložil si ruku ku stehnu. Po nejakej tej hodine polícia odišla a ja som si šiel ľahnuť. Bol som strašnr unavený a nevládal som stáť na nohách. "Ty reálne ideš spať?" "No.. nie ja idem zaháňať holubov vieš." Pozrel som na ňho a ľahol si do postele. On zamkol dvere a ľahol si ku mne. Asi sa bál a bol celý studený. Pritiahol som si ho k sebe aby neprechladol. Tak sme spali až do rána. Zazvonil mi budík ale Hana som nikde nevidel. Vyšiel som z izby po slepiačky. Pretrel som si oči a všimol som si Hana v Kuchyni *bože nech robí čokoľvek je strašne pekný* vytackal som sa smerom k nemu že ho trošku vystraším no ale potkol som sa o koberec čiže mi z úst nevyšlo nič iné ako to krásne božské slovo "piče.." sadol som si na gauč a Han sa otočil "Čo sa stalo?" Položil nôž na ktorom bolo trochu masla, utrel si ruky a prišiel pomali ku mne. "Nič iba som sa potkol. Chcel som ťa vystrašiť ale nič z toho. Idem sa umyť." Postavil som sa z gauča a pozrel som sa mu priamo do očí aj s ľahkým úsmevom. V kúpelni som sa zamkol a pozrel som sa do zrkadla. Predstavil som si ako by to vyzeralo keby že si dáme pusu. Aký by to bol pocit... "Ako asi chutia jeho pery.." Zašepkal som si pre seba a v ten moment som sa pousmial. V hlave mi prebehla myšlienka že vyjdem z kúpelne a dám mu pusu no potom ma ztriaslo a uvedomil som si čo za nechutnosti mi behajú po rozume. Odomkol som dvere od kúpelne a šiel som do kuchyne. "Dnes je pondelok že." Spýtal som sa a šiel som do izby "áánooo a ideme do školyy" Obliekol som sa a zobral si veci. Tašku som hodil na chodbu asi zo 4 metroch. Sadol som si na stoličku za pult a han mi dal na stôl tanier s chlebom a salámou. Ja som si ho zobral a poďakoval sa. "Idem sa aj ja obliecť a potom si pôjdem do bytu po tašku a učebnice." Povedal a ja som prikývol.Keď som dojedol šiel som si po veci a čakal Hana pred mojim teda... Asi už našim bytom. Dvere v susednom byte sa otvorili a vyšla z tamať stará pani. Ja som tam stál a akurát šiel aj Han. "Už ideem Minho" keď vyšiel tak sa na mňa usmial. Asi si to tá suseda zle vysvetlila. Pozrela na nás a pokrútila hlavou. Zamkla byt a šla preč. My sme ešte vybehli po jeho tašku a potom sme šli do školy.

Táto časť je trošku kratšia ale dúfam že sa vám bude páčiť dlho som nebola aktívna kôli rodine a škole (poznáte to) no a nedalo sa nájsť si chvíľku. No ale teraz už čas mám a cez prázdniny to pojde ľavou zadnou :D
P.S. sroko za gram. Chyby som lenivá dávať pozor na Y a I hihi. <3