IN LOVE WITH MY TEACHER [TAEKOOK!!]

01

Po prázdnej chodbe sa ozýval splašený dupot nôh a dychčanie počas ponáhľania sa do triedy. Bolo zbytočné bežať, už dávno mešká, no nechcel sklamať toho jedného človeka. Namýšľal si, že ešte nemusí byť v triede, aj on má právo meškať. Vyčítanie neperfektnosti je vo všeobecnosti hlúposť. Vzápetí zastavil, nachvíľu zastal a vydýchal sa. Otvoril dvere a prvé čo zbadal bol jeho učiteľ chémie opretý o katedru, vysvetľujúc učivo. Tak nakoniec už bol tam...

Srdce mu bilo silno ako zvon, no nedokázal rozoznať či to bolo kvôli behu alebo kvôli jeho prítomnosti. Všetci žiaci naňho vrhli svoje pohľady. Už sa zozadu ozýval šepot. Nebol totižto obľúbeným. V ich očiach bol niekto iný ako oni, i keď sme všetci rovnakí. Stál vo dverách, oči dokorán, nemožno urobiť ďalší krok.
-„Kim Taehyung. Koľkatý je to už krát ?"
-„Ospravedlňujem sa, pán učiteľ"
-,,Ah," povzdychol si, ,,sadni si a nech už sa to neopakuje."

Potichu sa usadil na miesto a snažil sa neurobiť očný kontakt so spolužiakmi. Učiteľ ďalej pokračoval s výkladom učiva o Lúčavke kráľovskej. Zatiaľ si Taehyung vytiahol učebnice, zošity a venoval pozornosť hodine. Alebo skôr učiteľovi. Miloval ho pozorovať pri bežných činnostiach ako písanie na tabuľu, pri rozprávaní alebo keď robí pokusy. Všetko robil s akousi nevedomou hrdosťou no i napriek tomu s kúskom nehy.

-,,Charakteristická pre lúčavku kráľovskú je jej krátka doba účinnosti. Po čase sa začne rozkladať a stráca účinok. Rozpúšťa mnoho ušľachtilých kovov vrátane zlata a platiny..."
Už sa stratil. Dávno hľadel na jeho tetovania, ktoré sa tiahli pozdĺž celou svalnatou rukou a robili ho atraktívnejším. Pozoroval ako sa jeho blištivé piercingy v ušiach až kolísali keď pohol hlavou, dlhé tmavé vlasy, ktoré mu padali do očí a vždy si ich jemne odhŕňal. Aj pri gestikulovaní počas vásnivého vysvetľovania sledoval jemné pohyby rúk ktoré zdobili retiazkové náramky a prstene. Predstavoval si ako ich všetky spočítava, keď skončí, začne odznova. Nedokázal si vysvetliť, prečo nedokáže odlepiť svoje oči. Je to jeden z mnoha učiteľov, tak prečo práve on? Chémia nie je jeho silná stránka a aj pán Jeon to vie.

-,,Nakoľko sme v tomto momente prebrali všetko čo sme mali, na ďalšej hodine vás čaká písomka. Zapíšte si pondelok, posledných 5 učív. Dajte si záležať aby ste mali dobrú známku, keďže sa blíži vysvedčenie."
O dva týždne sa majú uzatvárať známky a už teraz mal Taehyung štvorku. Nie, že by nebol dobrým žiakom, no na hodinách pána Jeona Jungkooka z neho akoby zmizne duša a stane sa prázdnou neviditeľnou schránkou, ktorá je ochotná prijať každý kúsok z toho druhého. Je mladý, ešte nikdy nemiloval, no ak áno, nevedel, že to bola láska. Nedokázal pochopiť svoje pocity.

No napokon zazvonilo. Ostatní žiaci v momente vyskočili z lavíc a rozbehli sa na chodbu, kde sa stretávali v oddychových priestoroch. Jediný tam ostal Taehyung a pán učiteľ Jeon ktorý prekvapene sledoval ako sa všetci behom sekundy vyparili. Taehyung na neho ešte väčšmi uprene hľadel.
-,,Kim Taehyung..."
Srdce mu poskočilo, keď začul svoje meno.
-,,Je všetko v poriadku?"
Nevedel ako má odpovedať. V jeho vnútri sa toho dialo mnoho.
-,,Každé ráno meškáš, známky sa ti iba zhoršujú... Kebyže..." Hľadeli si do očí a svet naokolo sa zastavil. ,,Kebyže potrebuješ pomoc, neboj sa na mňa obrátiť." Zaujímal sa o neho. Po prvý raz.

________________________
POKRAČOVANIE ČOSKORO