IN LOVE WITH MY TEACHER [TAEKOOK!!]

08

Po ich stretnutí Taehyung iba potichu zavrel dvere a odišiel. Hodiny ubiehali a on ešte stále sedel na stoličke so zámienkou, že rieši papiere ako ostatní učitelia. Naraz bol kabinet opäť prázdny, ponorený v tichu. Jeonove myšlienky boli v ten moment prirodzene hlučné. Čo sa to s Taehyungom stalo? Jeho slová z neho vyrazili ako dýka, ktorá Jeona trafila priamo do hrude. No neznenávidel ho. Ako by mohol, veď milovať nie je hriech. Je to prirodzený jav človeka ktorý je súčasťou ľudskej spoločnosti. Láska je krásna, no príliš veľká krása bolí. Hlavne, ak je to jednostranné. To ho ničilo najviac.

Vnímal ho ako žiaka, ktorý vyniká v dobrom slova zmysle. V Jeonovych očiach je Taehyung milovania hodný, nežný človek, ktorý má v jeho srdci vlastné miesto. Kiež by dokázal riešiť túto situáciu. Nechce mu ublížiť. Predsalen, je to jeho učiteľ. Ublížil by mu, ak by ho odmietol, ublížil by mu ak by mu to opätoval. Je to priepasť. Ale stále nedokáže pochopiť, čo sú to za city ktoré knemú chová. Je to priateľstvo? Obdiv? Hrdosť? Známosť? Láska? Možno je to všetko dokopy, nepozná to, ale je to magické. No aj napriek tomu nie je všetko také jednoduché. Dokáže vôbec milovať po druhý raz? Sľúbili si, že ostanú naveky spolu, malíčky prepletené s domnienkou, že ich spája červená niť osudu. Pravdaže dnes sú obaja na inom mieste a majú iný pohľad na svet.

Naraz sa preľakol nad nečakaným, klopaním na dvere. Pomaly vstal a podišiel ku dverám, vzápätí ich otvoril.
-,,Zdravím, pán učiteľ. Sú tu rodičia Kima Taehyunga zo 4.A, pýtajú sa či sme ho nevideli. Myslel som, že ty by si o tom dačo mohol vedieť." Z dverí vykukol jeho pán učiteľ triedny, ktorý bol zároveň telocvikár. Podľa jeho výzoru a slovníku je to jednoznačné. Na krku sa mu vždy hojdá píšťalka, nosí tepláky a obyčajné tričko. Vedel, že kvôli doučovaniu spolu trávia veľa času.
-,,Deje sa niečo?" Keď počul Taehyungovo meno, zbystrel. Začínal mať o neho starosť.
-,,Ráno sa ževraj s rodičmi pohádali, nebol ani v škole. A predsalen, ťahá na šesť, mal byť dávno doma. Ty počúvaj, videl si niekedy jeho rodičov? Som síce štvrtým rokom jeho triedny ale ešte v živote som ich nestretol. Ty kokos, matka je celá omotaná v dajakej zvieracej srsti a otec došiel v saku. Normálne sa čudujem, že prišli. Je isté, že im viacej záleží na sebe než na decku."

Jeon pozorne počúval. Nevedel, že sa nevrátil, ani o hádke. Začal sa báť. Kde si, Taehyung?
-,,Vieš niečo o ich rodinných vzťahoch?" Začal sa zaujímať.
-,,Ako vieš, ten chalan nie je bohvieako výrečný typ, no dakde som počul, že to majú doma fakt blbé. Vraj by mu bolo lepšie v decáku, to ti vravím! Rodičia sú šéfkovia dajakej firmy a tlačia ho na chemickú, nech u nich pracuje. Jak sa môže zamestnať s chémiou? Čo majú firmu na voňavky? No to je od veci."
Netušil to. Ani vo sne by ho nenapadlo, že raz začuje tieto slová. Nemá to jednoduché a musí byť sám. V jeho vnútri začal vyvierať akýsi pocit, že musí byť pri ňom. Ani nerozmýšľal a hneď si zobral tašku.

-,,Povedz im, že sa o to postarám. Nech sa vrátia domov." A utekal von zo školy. Musí ho nájsť. Už si to celé uvedomil. Chce aby aspoň s ním bol milovaný, zaslúži si to. Aby sa mal o koho oprieť. Chce byť teraz na tom rozdávajúcom konci, nech Taehyung dostáva. Presne naopak ako to bolo pred tým. Kam by len mohol ísť? Mesto je veľké.
Vtedy si spomenul na ich konverzáciu:
-,,Chodievaš sem často?"
-,,Vždy keď ma niečo trápi alebo keď hľadám spôsob na vyčistenie mysle."

Hneď vedel kam má ísť.

________________________
POKRAČOVANIE ČOSKORO