IN LOVE WITH MY TEACHER [TAEKOOK!!]

09

Už sa zotmelo. Ledva videl pred seba. Prechádzal alejou kvitnúcich čerešní, lístky priam tancovali vo vetre. Jeho nohy utekali kamenným chodníkom až sa ozýval slabý dupot topánok človeka, ktorý po niečom túži a teraz o to bojuje.
Taehyung, je mi ľúto, že som bol oslepený strachom. Strachom o nás dvoch. O náš vekový rozdiel, náš vzťah, našu vzdialenosť a zároveň o city. Ešte stále neviem, či ťa milujem, ale telom mi prechádza neopísateľný pocit, že ťa chcem chrániť a byť tu. Len prosím, chcem ťa teraz len vidieť. Jeho mysľou sa vírili tieto vety. Prial si aby ich počul.

Hviezdy a mesiac v silnom priateľstve načúvali obom srdciam. V tom momente obaja mysleli na toho druhého, len s iným pocitom. Taehyung si vyčíta, že na neho celý čas hľadel ako na jediného a Jungkook si vyčíta, že Taehyung pre neho ešte nie je jediným. Asi oni, čo hľadia zhora zariadili aby sa stretli. Pán Jeon ho zbadal ako sedí na lavičke a sleduje tú oblohu. Tvár prázdna, oči sa mu priam ligotali. Plače?
-,,Taehyung!" zastal.
Pohľady sa im stretli v tichu. Jungkook ku nemu pristúpil a pevne ho objal. Taehyungove oči sa otvorili jemne doširoka.
-,,Prepáč mi to." pozrel na neho a chytil ho za ramená.
-,,To je môj problém. Nemal som sa vami chodiť."
-,,To nehovor."
Opäť ticho.

-,,Prišli tvoji rodičia. Hľadajú ťa."
-,,To je hlúposť. Prišli len aby sa nepovedalo, nech to vyzerá, že sa o mňa starajú."
Pán Jeon iba hľadel na jeho tvár. Teraz už všetko chápal.
-,,Kim Taehyung. Niečo som si uvedomil...
Od momentu kedy som ťa prvý krát videl v triede, vedel som, že si iný. Že my budeme iní. Ostatní žiaci síce majú výborné známky, ale nemajú srdce ako ty. Nič nepoznajú, iba knihy. Ich mysle sú prázdne, nasiaknuté víziami. Nebuď ako oni. Lebo si dobrý človek. Taehyung, máš to ťažké. Ale ja..." Pozorne ho počúval.
-,,Ja chcem byť tvojou oporou. Miestom kam sa vrátiť, ten komu dať všetok úsmev čo nosíš, chcem byť letom na ktoré sa tešíš, aby sme ho prežili spolu. Dám ti nehu a šťastie po ktorom túžiš, no iba ak budeš chcieť."

Taehyungovi stiekla malá slza po červeňou posiatom líci, nevedel čo má povedať tak urobil prvé čo ho napadlo. Bez rozmýšľania zavrel oči a pritisol svoje pery na tie jeho. Jeon bol prekvapený, no oči zavrel tiež a bozky mu opätoval. Boli jemné, ako tancovanie po vankúšikoch. Chytil jeho studené líca a neprestával. Všetky myšlienky z oboch spadli ako kameň do mora, vlny vášnivo vytreskli a na brehu sa spenili. Ten príjemný pocit cítili až na končekoch prstov, v každom korienku vlasov a vo vnútri cítili ohňostroje. Nakoniec sa obaja pomaly odtiahli a navzájom sa na seba usmiali.

-,,Ako dlho som si tento moment predstavoval. Na každej hodine chémie som prestal vnímať svet naokolo, iba hľadel na vás. Aký asi je mimo triedy? Je vždy taký úžasný? Pýtal som sa sám seba. A dnes som sa presvedčil..." Pozerali na seba uprene.
-,,Ste úžasný, pán Jeon. Ďakujem, že na mňa myslíte. Keď si spomeniem ako to celé začalo... Triasli sa mi ruky a mal som pocit, že mi v očiach vidno všetky iskry. Nespúšťal som z vás pohľad ani na sekundu. Akoby som mohol. Moje srdce sa topilo, a ešte väčšmi topí v plameňoch, ktoré ste vo mne nechtiac zapálili. A nikdy sa neuhasia. Nebude to možné."
Do Jeona vtekalo každé jeho slovo, nechcel aby prestal. Celý čas ani len netušil, že niečo také sa deje v tomto chlapcovi, ktorý sa aj dnes pe neho stal výnimočným. No ešte stále nevie, či ho miluje, čo cíti. Je to žiak a on učiteľ. A napriek tomu stále nedokáže vymazať Kima zo svojho srdca.