IN LOVE WITH MY TEACHER [TAEKOOK!!]

03

Vyučovanie sa skončilo. Taehyungovi nevadilo, že v škole strávi ďalšiu hodinu. Kamarátov nemá, doma sa nudí a iba počúva nahnevaných rodičov. A predsa, bude tam pán Jeon Jungkook. Už stojí pred jeho kabinetom, ruky sa mu jemne trasú nad pomyslením, že ho má opäť vidieť. No nakopil všetko odhodlanie z jeho vnútra a slabo zaklopal. Po chvíli ticha sa dvere otvorili a stál v nich pán Jeon. Po celom iste únavnom dni mu upravené vlasy padli a mal ich jemne rozhádzané. Taehyungove líca sa hneď sfarbili do ružova, ako v chladné zimné ráno, oči sa mu ligotali a nedokázal vydať ani hláska.

-,,Ahoj. Pripravený?" prehovoril učiteľ.
-,,A-áno." Uhol sa mu a Taehyung prekročil prah.
Ešte nikdy v učiteľskom kabinete nebol. Síce bol pár krát po pomôcky, no väčšmi čakal iba vonku. Nebol veľký, žiadne okná, väčšinu priestoru zaberal veľký písací stôl a vysoká polica so starými knihami. Iste- všade mal skúmavky, nádoby s rôznofarebnými látkami a iné chemické pomôcky.
-,,Mám tu teraz viacej priestoru. Kolega dal výpoveď, čo znamená, že som tu sám."
-,,Chýba vám spoločnosť?" opýtal sa Taehyung.
-,,Celkom áno. Bol mi najbližším priateľom. No čo sa dá robiť."
Aj on bol sám? Taehyung ten pocit poznal dobre, no neodpovedal.
-,,Pustime sa teda do toho, sadni si sem." Odsunul mu stoličku ako gentleman a Taehyung si slušne sadol. Tam, kde kedysi sedával jeho priateľ učiteľ.

-,,Vezmime to po poriadku. Čomu presne nerozumieš?" už si sadol vedľa neho, no akosi blízko. Z Taehyungovej strany rástlo napätie, no túžil sa uvoľniť.
-,,Nerozumiem väčšine."
-,,Čiže všetkému." a smiali sa. Z Taehyunga vrúcny smiech nekontrolovane vyletel a pre pána Jeona to bol milý pohľad.
Začal mu v rýchlosti vysvetľovať základy ako zloženie látok, atómy, chemické zlučeniny až anióny-katióny. Prvý krát v živote ho bavila chémia. Pán Jeon to vysvetľoval s takou ľahkosťou a neobvyklým nadšením. Taehyung hltal každé jeho slovo, no stále nebol sýty- počúval by ho až do svitania. Sledoval ako si občas prebehne rukou cez dlhé havranie vlasy a tie mu padnú pri ušiach, kde sa mu už dávno blištia piercingy. Sledoval i jeho gestikulujúce svalnaté ruky posiate tetovaniami, všetko sa mu z blízka videlo ešte nádhernejšie. V nejaký moment sa zapozeral a na okamih prestal vnímať.

-,,Kim Taehyung, počúvaš?" Pán Jeon videl jeho oči zamknuté na jeho tele. Sám pre seba sa uškrnul. Jemne ho chytil za rameno aby ho prebudil z tranzu. Taehyung sa mykol a zahľadel mu do očí. Navzájom na seba hľadeli, ani jeden nechcel pohľadom uhnúť. Každý mal na jazyku iné slová. Pán Jeon by povedal niečo o halogenidoch, no Taehyung by najradšej jednoducho povedal: ,,Mám vás rád." I keď sám nevie čo to znamená, čo tým myslí a prečo zrovna on. Ale naozaj je to iba jednostranná hra? Taehyung nie je v očiach pána Jeona ako ostatní žiaci. Jeho spolužiaci sú pre neho ako roboti, presné kópie. Ako chodiace schránky prídu presne v rovnaký čas, sadnú si na rovnaké miesto, začnú konverzáciu s tými istými ľuďmi, známky majú priemerné až nadpriemerné. Ale Taehyung bol iný, no nezdal sa mu horší. Je to dobrý chlapec, aspoň má dušu, nie ako ostatní. Sami zatiaľ nevedeli kam tieto cesty vedú. Ešte stále sa pozerajú na druhého z očí učiteľa a žiaka, no tie oči -plné iskier a slov- sa nedokážu odtrhnuť.

________________________
POKRAČOVANIE ČOSKORO