IN LOVE WITH MY TEACHER [TAEKOOK!!]

07

Bolo skoro ráno, obloha bola ešte väčšmi sfarbená do tmavomodrej a bez stolnej lampičky by Taehyung vôbec nič nevidel. Už som zase hore, pomyslel si. Počas noci sa pár krát prebudil, jeho srdce mu silno bilo a nedokázal z hlavy vypustiť včerajšiu "prechádzku" s pánom Jeonom. Kiež by to tak bolo každý deň, prechádzať sa pod tieňom stromov, neskutočne blízko, nech sa ich cesta nerozdelí a prekročia rovnaký prah. Také boli jeho túžby. Lebo s ním by sa cítil cenný, vie to. Pomalým krokom prešiel ku skrini a vybral si svoju uniformu. Keby sa náhodou nepozrel na hodiny, aj by zabudol, že nestíha.

Vstúpil do kuchyne kde sedela jeho mama. Tento obraz si bude pamätať do smrti. Typicky sedela s natáčkami na hlave, popíjajúc kávu.
-,,Dobré ráno," pozdravil sklesnuto a zobral si cereálie, do ktorých nalial mlieko.
-,,Dobré," odpovedala chladne ako vždy.
Onedlho prišiel aj otec, zrovna si zapínal hodinky. Mal na sebe bielu košeľu a čierne nohavice s opaskom, na metre cítil jeho kolínsku.
-,,Synak, gratulujem, tvoj prospech z chémie sa pomaly zlepšuje. Ak to takto pôjde dalej, máš miesto u nás vo firme v oddelení kontroly zaručené," Aj keď ho chválil, jeho slová boli prázdne.
-,,Vysoká škola je za rohom, Taehyung. Mal by si ísť na chemickú fakultu, potom vo firme nebudú kolovať klebety, že si dostal miesto len kvôli tomu, že si náš syn," pridala sa jeho matka.

Bol z ich slov otrávený.
-,,Rozmýšlali ste nad tým, čo chcem ja? Zaujíma vás to vôbec?"
-,,Toto nehovor, chceme pre teba to najlepšie."
Nad touto vetou sa pre seba zasmial.
-,,Čože? Počul som dobre? Netvárte sa, že vám na mne záleží, nič o mne neviete. Keby to moje meno nebolo napísané v rodnom liste, ani na to by ste neprišli. Neviete ako sa cítim, čo robím, čo chcem a čo mám rád. Ako si môžete povedať rodičia!"
-,,Kim Taehyung, dosť! Nezvyšuj si na nás hlas!" Nahneval sa aj otec. No Taehuyng rýchlo schytil tašku a pobral sa preč z toho domu.

Už bola piata hodina a pán Jeon Jungkook vstupoval do triedy. Ako prvé sa rozhliadol s úmyslom vidieť toho jedného človeka. No on tam nebol. Vlastne ho celý deň nikde nevidel. Taehyung hneď ako za sebou zabuchol domové dvere, išiel do kaviarne ďaleko na konci mesta, kde brigádovala jeho bývala spolužiačka. Zo školy odišla už dávno. Hneď ako ho zbadala, prisadla si k nemu.
-,,Kim Taehyung! Čo ty kopa nešťastia. Dlho sme sa nevideli." Mala jej typické krátke čierne vlasy, načierno namaľované oči a do toho veselého- žltého pracovného odevu ju určite niekto nanútil. Na okno začali klopkať dažďové kvapky, ktoré prišli spolu s menšou búrkou.

-,,Daj mi kávu."
Povzdychla si: ,,Najprv mi povedz, čo sa stalo."
Váhal, ale nakoniec jej pozrel do očí.
-,,Strácam sa. Myslel som si, že sa mám dobre, ale iba som sám sebe klamal. Každým dňom len čakám, kedy tento cyklus už prestane. Nikto ma nemá rád, ani ja sám."
-,,To určite nie je pravda. Vždy sa nájde niekto, kto ťa vidí, kto vidí tvoje vnútro. A ak je to z tvojej strany jednostanné," nahla sa bližšie ku nemu, ,,dokážeš im ukázať, že si hodný milovania."
Taehyung ostal ticho. Mala pravdu.
-,,To je celá veda žitia. Pád, vstanie, boj, víťazstvo."
Už to celé pochopil. Bez slova vyskočil zo sedačky a bežal vonku. Ona iba prekrížila ruky na hrudi a usmiala sa. Taehyungovi bolo jedno, že prší, že je celý mokrý a skoro nič nevidí. Musel ho vidieť. Toho človeka, ktorý ho ako jediný v tomto jeho obyčajnom živote dokáže prinútiť niečo cítiť. Jeho slová, pohľad, všetky tieto maličkosti z Kima robia človeka, ako sú ostatní. Lebo všetci milujú a chcú byť milovaní.

Hneď vbehol do školy a zamieril ku kabinetu.
-,,Pán Jeon!! Pán Jeon!!" búchal na dvere. Vzápetí sa otvorili a videl pána učiteľa s očami dokorán.
-,,Taehyung, čo sa ti stalo? Si celý mokrý! Poď dnu." Rýchlo ho ťahal dovnútra a zavrel dvere.
-,,Pán Jeon," hovoril zadychčane, ,,Musím vám niečo povedať." Počúval ho a hľadeli si navzájom do očí.
-,,Nepamätám si kedy to začalo a kedy sa moje vnútro začalo meniť, ale teraz stojím pred vami a zdá sa to skutočnejšie, než to je."
-,,Čo tým myslíš?" Prehodil cez neho deku. Taehyung sa nachvíľu odmlčal.
-,,Už je to dlhá doba, odkedy na vás nemyslím iba ako na učiteľa."
-,,Ach, Taehyung..." Nevedel čo má povedať. Stratil slová.
-,,Milujem vás. Nechcel som si to priznať, ale vychádza to z mojich úst, takže to pravda musí byť."

Jeonove pocity boli zmiešané. Raz už miloval a nenávidí ten trpký pocit, čo po ňom ostal. Rovnajú sa vôbec ich city? Je to iba chlapec. Jungkook nevie, či k nemu vôbec niečo cíti a jeho vnútro je prázdne.
-,,Daj mi čas."

________________________
POKRAČOVANIE ČOSKORO