IN LOVE WITH MY TEACHER [TAEKOOK!!]

11

PRED ROKOM

Jeon Jungkook klopal na dvere. Nik sa neozýval, nik neotváral, akoby dom majiteľa nikdy nemal. Žiadne topánky na rohožke, asi nik nechodí dnu ani von, kvety na chodbe sú mrtve, nepolial ich nik.

-,,Namjoon, prosím ťa, aspoň tento krát mi otvor. Nemôžeš sa tu skrývať. A pred čím vlastne? Sadnem si sem na tú studenú zem a počkám kľudne i deň, kým neotvoríš. Prosím ťa."

Ticho pokračovalo. On si ozaj sadol a oči na kamennej tvári sa mu začali ligotať. Napokon však začul odomýkanie jedného zámku, druhého, tretieho, a dvere sa otvorili. Stál tam jeho priateľ, ten ktorého pozná ako svoj odraz, ale v podobe takej, čo sa jemu známej nepodobá. Stratil život a všetko to čo ho tvorilo. Bol neupravený, vlasy neumyté, kruhy pod červenými očami- ale nevedel povedať či nespí vôbec, alebo naopak celý deň. Páchol po alkohole, a spolu s ním sa vyvalil pach cigariet a všeličoho možného. Keď na neho Jeon hľadel, preblikávala mu jeho stará, zdravá a usmiata tvár s touto zničenou a zvesenou. Vošiel dnu a zavrel.

-,,Čo po mne chceš, Jungkook? Povedal som ti, aby si ma nechal tak."

-,,Myslíš si, že to je také jednoduché? Vidieť ťa na pospas ani neviem čoho všetkého. Záleží mi na tebe, a ešte stále nechápem, PREČO? Čo sa ti stalo a prečo utekáš? A pred čím. Prosím povedz mi, nech ti môžem pomôcť."

-,,To od teba nechcem, Jeongkook. Nechcem. A nechcem ani teba vidieť v tomto mojom chaose. Je neskoro na leukoplasty, lebo rana už je hlboká a pomaly vykrvácam."

-,,Prestaň, Namjoon. Je to kvôli práci? Kvôli mne?"

-,,Kvôli mne predsa!! Už to pochop. Na tomto svete pre mňa nebolo miesta! Nikdy! Ešte keď sme v tom boli spoločne- kedy dni boli prázdne a nikto nás nechcel, neprijal, boli sme zlyhaním rodičov a samých seba, bez peňazí s nejakým hlúpim diplomom... vtedy som to aspoň znášal, lebo si tam bol aj ty. Ale teraz keď si z tej špirály vyviazol, mne sa ešte pohoršilo. Nezvládal som ten nátlak sveta a práce, lebo som sa považoval za tuláka, a vidieť ťa uspieť ma ničilo, lebo som videl svoj odraz ako horší, zbabelejší, neschopnejší."

-,,Čo to melieš, Namjoon?! Vysvetli mi to."

-,,Do toho mi ešte zomreli rodičia a prišiel som o všetko. Už ani nebolo človeka, pre ktorého som mohol zlyhať. Ale však vraj ani neboli praví. Muž v mojich spomienkach čo ma pred dvadsiatimi rokmi prišiel mlátiť bol môj pravý otec. Jeden nestabilný sviniar. Mama sa vraj zabila. Odvtedy ma spoločnosť vníma ako špinu, chlapca bez mena, bez cti. Vieš, že v škole ma šikanovali, ale ty si si ma všimol a postavil sa proti nim. Ako superhrdina. A akosi sa bojím, že si upadol práve kvôli mne, že ja som ťa stiahol dolu so sebou. V tom období sme mali vietor vo vlasoch a zažívali rôzne dobrodružstvá, vraveli si fuck it. Pracoval som v nechutných podnikoch pod mestom, a keď sme sa nakoniec ocitli učiť v škole, nestál som o to. I tam pre mňa nebolo hodnosti a cennosti medzi učiteľmi ani žiakmi. Cítil som sa ešte horšie."

-,,Prečo si mlčal, Namjoon?! Bol som tam, celý čas. Prečo sa to dozvedám až teraz, keď máš v žalúdku alkohol a vo vačku prášky?!"

-,,Akoby som mohol prehovoriť. Veď si bol taký šťastný a spokojný hovoriac o tvojich látkach a skúmavkách. Krásne si zapadol. Vždy si bol ten lepší ako ja. Aj v našej triede ťa mali radšej ako mňa. Mal si lepšie známky, lepšie vzťahy doma a akosi viacej peňazí. Tie moje úsmevy a veselosti boli hra ako prežiť v tomto svete. Bitka o normálnosť. A chcel som sa starať o teba, lebo som ťa obdivoval a vážil si ťa. Bol si jediný čo pri mne bol, a takto som si seba vážil, že som sa zmohol len na vytvorené šťastie. Kebyže ukážem ten smútok, bol by som opäť o čosi menej ako ty. Chcel som ti len to najlepšie. A to chcem aj teraz. Tak preto ti vravím, choď."

-,,Počkať, čo? To nemyslíš vážne. Daj tomu čas a vsětko sa napraví, ver mi. Som tu pri tebe."

-,,Nie! Pochop ma. Ja som po celý ten čas stál pri tebe, dával ti silu, úsmevy, oporu, lásku, aby som ti urobil dobre. Teraz mi to opätuj a splň mi želanie. Nechaj ma tak."

-,,Vieš, že nenechám!"

-,,Prečo?!"

-,,Lebo ťa milujem. Namjoon. Po celý ten čas. Tú tvoju láskavosť a staranie o mňa som vzal takto, a ty si to vzal ako nejakú masku. Bol si iný a ja som to vedel. Ostatní boli trpkí, ale ty nie. Ale ako som mohol to všetko prehliadnuť! Ja slepec! Veď tak som ťa miloval, ani som nevidel to, čo je za stenou."

-,,Už to nikdy nepovedz, Jungkook. A teraz choď, prosím."