7. kapitola

91 9 2
                                    

V tej chvíli ako som ho uvidela začala vo mne vrieť krv. Dostala som neskutočnú zlosť že ako si dovoluje prísť na svadbu? Prečo vlastne prišiel?.. Mám veľkú chuť prísť za ním a vlepiť mu facku a opýtať sa ho otázky ktoré už dlho mi vrtali v hlave. Ale som v kostole a nechcem tu robiť rozruch takže to necham plavať a nevšímať si ho. Dúfam že nepôjde na hostinu, inak tu nevydržím dlho.


Keď som konečne očami zliezla od Harryho všimla som si ako mi Niall kýva aby som šla za ním. Tak som ho aj následovala ktorý ma zaviedol do lavice v ktorej sme presedeli celý obrad.


Obrad trval necelú hodinku no mne trval akokeby pol dňa. S pocitom že Harry sedí pár metrov odo mňa a ja nemôžem ísť za ním ma obíja. Dlho som ho nevidela a bolí to.


Všetci sme išli von kde sprievodom sme šli ku pláži. Ak mám pravdu povedať ešte nikdy som nebola na svadbe a to že ideme ešte k tomu na pláž ma neskutočne teší.


Všetci išli ku stolom odkiaľ si zobrali jedlo s ktorým si sadli na svoje miesto. Každý mal meno na stole kde si má sadnúť. Stoly boli okrúhle s bielymi obrúsmi a slaboružovými doplnkami. Neviem ako tieto stoly dotrepali na pláž ale vyzeralo to úžastne.


Keď som so svojím jedlom išla s Niallom ku nášmu stolu všimla som si že náš je úplne posledný. Ale v podstate bolo mi to jedno. Sadla som si na svoju stoličku a pozrela som si kto sedí vedľa mňa. No ľutovala som že som sa pozrela na malom štítku bolo napísané ,,Harry Styles."


Oni si zo mňa robia asi srandu. Ja mám s ním akože sedieť pri jednom stole?! Tak to si do seba musím hodiť niejaký alkohol a to počkám na prípitok.


,,Niall?" opýtala som sa ho pri čom som pozerala po okolí a všímala si krásne more a hlavne som hľadala nevestu a ženícha.


,,Hm?"ten len slabo hmkol lebo sa zaujato venoval svojmu jedlu.


,,Ako sa volá nevesta?"opýtala som sa ho s prosbou aby mi odpovedal pretože ako vidím jedlo je pre neho veľmi dôležité.


,,Gemma Styles, Harryho sestra." povedal bez záujmu. No to si robíš srandu. Akože-e nemám slov!


,,A ty si ako nemohol povedať že tu bude aj Harry?!" potichy som po ňom kričala. Naozaj som bola na neho nahnevaná. On o tom vedel a nepovedal mi to!


,,Lebo som si myslel že ak ti to poviem nebudeš chcieť ísť na svadbu so mnou." povedal pri čom som si uvedomila že má celkom pravdu. Išla by som keby som vedela že tu bude Harry?.. Nie, nešla.


,,No dobre, už to neriešme." ako som len dopovedala počula som ten najkrajší hlas v mikrofone.


,,Tak ehm chcel by som dať prípitok k tomúto úžastnému dňu. Moja sestra sa vydáva! Ano, som neskutočne šťastný a chcem týmto vám pogratulovať a milujte sa. Na zdravie." dopovedal a zdvihol pohár vyzerajúci že je v ňom šampaňské z ktorého sa napokon napil.


Teraz mi dopla jedná vec.. Nehovoril Harry že jeho sestra je vážne chorá preto musí ísť do NY?!.. ehm akosi sa mi to nezdá.


Všetci si štrngli pohármi a napili sa z pohárov. Ani som si neuvedomila a ten chlapec ktorý mi zlomil srdce sedí vedľa mňa.

,Ellie! Nevšímaj si ho!, okríklo ma môj rozum a má pravdu. Nebudem si ho všímať a budem sa robiť že ho nepoznám.


,,Ak sa chceš vymeniť, môžme." povedal Niall a pozeral sa na mňa ustarostene.


,,Je to v pohode." odpovedala som mu.


Zatiaľ to ide celkom dobré. Nik nekomentuje niečo s Harrym a mnou. No ale stále mám nutkanie mu začať nadávať čo mi urobil. Dlho som nevydržala a povedala som Niallovi že sa sama idem trošku prejsť. Ten iba prikývol. Potrebovala som byť trošku sama.


Prechádzala som sa po prázdnej pláži kde nikoho nebolo. Hudbu som už matne počula a vtedy som si uvedomila že ďalej už nepôjdem lebo sa stratím. Tak som si sadla do miesku, zahľadela na more a rozplakala. Prišlo mi veľmi ľúto mňa ako som sa kvôli Harrymu trápila. Vždy na neho myslím.


Plakala som, plakala a plakala. Už by som sa aj chcela vrátiť no moje slzy nie a nie zastaviť. Pomaly som sa zdvýhala z piesku no v tom ma niekto vyrušil.


,,Čo tu robíš?" opýtal sa ma ten známy, úžastný, hlboký a jemne chrapľavý hlas. Keď som ho počula naskočila mi a husia koža.


,,Teraz sa zaujímaš?!"vrátila som mu otázku späť. Nemám chuť sa teraz s ním rozprávať.


,,Počúvaj Ellie, prepáč že som musel odísť. Ani nevieš ako mi to trhalo srdce a s akým plačom som išiel." povedal a pomaly sa približoval ku mne.


,,Keby si ma ľúbil, nešiel by si." povedala som mu tiež no ale ja som dva kroky ustúpla.


,,Ale ja som musel! Kvôli sestre." znova sa približoval. A ja som naďalej ustupovala.


,,Nevyzerá tvoja sestra byť niejako chorá." s úškrnom som mu povedala to čo som si myslela. Nebudem mu klamať. JA nie.


,,Ale vyliečila sa, prosím Ellie, nehnevaj sa na mňa. Veľmi mi to ubližuje." povedal a zdalo sa to že má slzy na krajíčku no viem že to predstiera tak ako aj náš vzťah.


,,Ani nevieš ako som ja trpela. Kvôli tebe som ležala v kome 3 mesiace! Iba kvôli tebe." vyprskla som mu krikom a rozbehla som sa preč.


__________________________________________________

Hi guuyz! :) prepáčte že som dlho nepísala:/ ale nemala som náladu ani čas písať ďalšiu časť. Ďakujem vám za votes! aj za to že tento príbeh čítate:) No asi ho ukončím keďže nemám veľké plány s týmto príbehom do budúcnosti.. Potrebujem vedieť váš názor :)


Love ya! :)


Little Things 2 (H.S. -- SK) - dokončenéWaar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu