Story of Sinu'trey[Avatar]

Čo sa stalo svojimi rodičmi?

Pohľad Avy
„Za to môžeš iba ty!"kričím na  Lo'aka
„Nemal som to v pláne veď tie baby sú úplne kravi!"vraví Lo'ak
„A-aha tak potom kde si bol keď ju bili?!"odvrknem naštvane

Práve teraz sa hádam s Lo'akom že kôli nemu je Tria zranená. Má veľkú ranu na krku keby hlbšie rozrezali ranu mohla by kľudne prísť o hlas.To má fakt naštvalo že on sa niekde túla a jeho „drúžka" zatiaľ prichádza o hlas. Práve teraz Tria spí a už  asi 3 dní. Tsahìk Mo'at poveda že potrebuje odpočinok. A tak pri nej spím každý večer a ráno sa prestriedam s Lo'akom.Chcem aby keď sa zabudí mala niekoho pri sebe.A vždy keď sa meníme tak sa zas pohádame.

„Hej uznávam možno som mal byť pri nej" wow to som od Lo'aka nečakala
Pohľadom  prejdem na dedinčanov a uvidím Neteyama ako beží k nám. Ach jaj vždy musí prísť.Ešte si stále pamätám na to ako sa  pýtal či mám frajera. Keď vidí že sa hádame okamžite pribehne ku nám.

„Hej,hej už dosť toho hádania!"napomenie Neteyam brata a rozcuchá mu vlasy a a on pozrie naň ho vražednym pohľadom a začne sa upravovať.

„Tak ja už pojdem."poviem ale Neteyam má chytí za ruku pozriem sa naň ho nechápavím pohľadom.Začnem sa červenať.Bože Avy čo je to stebou? pýtam sa samej seba
„Napadlo mi že či nechceš ísť so mnou a s Lo'akom a Kiri a Tuk  na prechádzku?"odpovedal a pustil moju ruku a bolo na ňom vidno ako sa celý klepe
„Ehm dobre."poviem nakoniec

Ideme ešte po Kiri a Tuk.
„Kto je Tuk?"spýtam sa do kým niejaké dievčatko nezačne objímať Neteyama.
„Aj ja som rád že ťa vidím Tuk."povie svojím hlbokokým hlasom
Domyslela som si že to to malé dievčatko.

Pozrie sa na mňa svojími priateľskými očami.Usmejem sa na ňu.

„Kdo to je?"spýta sa Neteyama
„To je Avy najkraj-najlepšie bojujúce dievča v Kmeni.opraví sa ale ja viem čo chcel najprv povedať.Pozriem na Lo'aka a ten zadržiava smiech.Prevrátim očami.
„Ahoj."poviem malej Tuk a nasadím môj prívetivý hlas
„Ahoj."povie a usmeje sa na mňa

„Avy ahoj!"uvidím Kiri ako ide za mnou
„Ahoj dnes idem aj ja s vami."poviem už svojím normálnym hlasom
„Super aspoň sa nebudem nudi-"nestihla to dopovedať lebo ju prerušilo nejaké dievča

„Čau kurva."povie tá jedna baba a pozriem na ňu. Spomeniem si ako bila Triu a ako som jej rozbila pusu.Terez tam má obrovskú modrinu.
„Čau mrcha."nedám sa odradiť 
Očami prejdem na Neteyama vidím ako sa jemne usmieva asi sa mu to páčilo.
„Daj si odchod Mayra!"zapojil sa do našej konverzácií aj Lo'ak
„Tá tvoja Triuška nieko hlho spí nemyslíš?"povie s iróniou v hlase a zasmeje sa.Potom odíde.
Pozerám sa na ňu ako odchádza.Mám chuť jej zase vybiť všetky zuby.Už už sa chcem rozbehnúť za ňou no Neteyam má stopne.Chytí má za pleco.

Tento pohyb zaregistruje Kiri.Zdvihne obočie a hádže na mňa zmetené pohľady.
Hneď potom ma pustí.
„Tak poďme."povie Kiri

Ideme po nejakej cestičke.Slnce krásne svieti na nás.
„Inak počula som že budeš mať oslavu."poviem Neteyamovi
„No, budem prídeš na ňu?"spýta sa ma jeho ukľudnujúcim hlbokým hlasom
„J-jasne."trochu zakokcem
Chvíľu sa rozprávam s Kiri. Čas strašne letí.Už bola skoro tma a boli sme všetci takmer posiety diamantmi .

„Mali by sme už ísť."navrhol Lo'ak
„Môže ísť s nami na večeru aj Avy?"povie Tuk
„Jasné mame to určite nebude vadiť."povie  Kiri
„No, dobre."nakoniec súhlasím

Sme pri stane Sulliovcov.Víta nás Neytiri.
„Ahoj mami môže dnes jesť pri nás Avy?"spýta sa Kiri
„Jasné určite poď ďalej."povie Neytiri
Usmejem sa na ňu.Sme v kuchyni.Uvidím Jake pozravím ho

„Dobrý deň."pozdravím slušne
„Neytiri čo tu robí to decko?"spýtal sa Neytiri
Stiahla som uši.
„MaJake Avy nemá rodičov a ako som počula tak ani nevie moc dobre variť."povie a usmeje sa na mňa.
Úsmev jej vrátim.

Po večeri sme išli do Neyamovej časti stanu.Sedíme tam a sme ticho.
„Čo sa stalo s tvojími rodičmi?"začal Neteyam
Nerada sa bavím o tej to téme.Pozerám sa do zeme s Kiri.Ona vie čo sa stalo.

„To je dlhý príbeh."odvraciam aby som nemusela to hovoriť
„Ale no tak ja zachvíľu idem spať."sťažuje sa Tuk
„No dobre, bolo to dávno Tria bola ešte veľmi malá a ja tiež.Moji rodičia išli na prechádzku.Nebešiania ale však mojich rodičov napadli a ihneď zomreli.Ja som ich potom našla na celých krvavích.Veľmi som plakala a potom som bola na všetko sama a musela som výchovavať Triu kedže nás nikto nemohol prichíliť k nim."poviem a sklopím uši.
Všetci sme ticho.Cítim ako moje oči otažievavajú.Ľahneme si s Kiri a ďalej si už nepamätám.
...
Ospravedlňujem sa za gramatiku.
Fúha táto kapitola bola celkom dlhá.
Ďakujem za každý vote alebo komentáre ❤️