33-krát menej || Max Verstappen's son

-6-

Správa, ktorú Mateo dostal od Nica, sa mu vôbec nepáčila. Bol nahnevaný. Na Nica, na Thaliu, no aj na samého seba. Otec mu kázal len jednu vec. Dať na oboch pozor. A on ani to nezvládol.

,,Doriti!" zanadáva si popod nos a mobil strčí späť do vrecka. ,,Ja toho Nica zabijem!!"

,,Napísal ti?" spýta sa ho Hailey. Stála oproti nemu spolu s Issacom. Obaja vyzerali ustarostene, no Mateo na tom bol oveľa horšie.

,,Áno. Vraj sa išli zabaviť a nemám si robiť starosti. Do pol jednej sú späť," povzdychne si a rukou si prejde vlasy.

V tej chvíli vyzeral presne ako jeho otec. Hnev v jeho tvári bol zreteľný, postojom tela vzbudzoval rešpekt. Mateo sa na svojho otca neskutočne podobal, bol jeho vernou kópiou. Jeho správanie však bolo odlišné. Na rozdiel od Maxa, vedel si zachovať chladnú hlavu, vedel v správnej chvíli povedať správnu vec, poriadne si veci premyslel, až tak konal. Nikto nepochyboval o tom, že Mateo je rovnako talentovaný, ako jeho otec. Keď sadol do monopostu, bojoval ako lev. Mal však odlišné zmýšľanie, jeho povaha nebola Maxovi až tak podobná. V tomto sa podobal skôr na svoju mamu. Bol viac zodpovednejší, pokojnejší a vždy mal potrebu ochraňovať svojich súrodencov. Cítil za nich zodpovednosť.

,,Nenapísal ti, kde presne šli?" spýta sa ho tentokrát Issac.

,,Je to Nico. Samozrejme, že nie," zamrmle.

,,Fajn. Poradíme si. Nájdeme ich, nemohli ísť ďaleko. Pravdepodobne šli len do nejakého klubu."

,,Rád by som to videl rovnako pozitívne ako ty, Hailey, ale nemôžeme teraz začať prehľadávať všetky kluby."

,,Všetky nemusíme. Stačí, ak prezrieme tie v okolí svahu. Ďaleko predsa zájsť nemohli."

,,Hailey má pravdu. Budú len niekde tu," pridá sa Issac.

,,Tak fajn," prikývne nakoniec Mateo, ,,zjavne ani nemáme na výber. Ak sa vrátim domov bez nich, otec nás všetkých zabije."

Kým sa tých dvoch pokúšali nájsť, Mateo bol po celý čas ticho a len premýšľal. Nedokázal nikdy pochopiť, prečo je Nico tak problémový. Najnovšie do svojich výmyslov zaťahoval aj ich mladšiu sestru, čo mu už vôbec nebolo po chuti. Nico sa už niekoľkokrát dostal do potýčky, až sa párkrát ocitol na policajnej stanici. Keby ich otec nebol tak slávny pretekár, Nicovi by tak ľahko všetko neprešlo. Vážne tomu nerozumel. On do klubov nechodil, nevyhľadával takýto druh zábavy. Áno, párkrát sa po pretekoch šiel zabaviť, no aby to bolo u neho v takom množstve ako u Nica, tak to v žiadnom prípade. Vždy sa sústredil na kariéru, drel ako kôň, aby sa dostal tam, kde bol teraz.

Niekto si môže pomyslieť, že ako syn Maxa Verstappena to mal jednoduché, no to nebola až taká pravda. Tlak, ktorý sa na neho od začiatku vyvíjal, nebolo jednoduché ustať. Všetci od neho mali veľké očakávania, každý chcel vidieť, čo syn takejto známej osobnosti dokáže. Nemohol poľaviť. Musel trénovať ako ostatní, ba dokonca ešte viac. Musel celému svetu ukázať, že si zaslúži nosiť v jeho mene priezvisko Verstappen. Na niečo také ako zábava, voľný čas, kluby, alkohol, nemal čas. Mal cieľ a ten chcel dosiahnuť. Bol úplne iný, ako jeho mladší brat.

,,Si v poriadku?" spýta sa ho Hailey.

,,Občas by som mu rád vrazil za to jeho chovanie," prizná s povzdychom.

,,Je to Nico. Už som si myslela, že si si za ten celý čas zvykol," povie a slabo sa usmeje.

,,Mohol by už konečne dospieť. Nemôže byť predsa večne taký nezodpovedný."

Hailey ho jemne chytí za ruku a prinúti ho pozrieť sa jej do očí. ,,Dávaš si to za vinu, však?" spýta sa ho.

Slabo prikývne. Z jej modrých očí prejde na ich spojené ruky. Vníma jej dotyk, ktorý vzbudí u neho staré spomienky. Bolestivé spomienky. Okamžite ju pustí.