33-krát menej || Max Verstappen's son

-2-

Pozerajúc na biely strop vo svojej izbe, si Nico uvedomil pár skutočnosti. Jednou z nich bola, že spánok mu túto noc nebude dopriaty. Mohol sa pretáčať na posteli z jedného boku na druhý, nasilu tisnúc viečka k sebe, či dokonca počítať ovečky, nič z toho nepomáhalo.

A tak mu neostávalo nič iné, ako vstať, obliecť si mikinu a ísť sa prejsť. Toto bola najčastejšia vec ktorú robil, keď nemohol spať.

Našľapujúc z jednej špičky na druhú si starostlivo vyberal tie miesta, pri ktorých podlaha nevŕzgala. Presne vedel, kde stúpiť, aby nepobudil ostatných členov rodiny. Za tie roky zakrádania sa to už dokonale naučil. Preto mu nerobilo žiaden problém vytratiť sa z domu bez toho, aby niekto o tom vedel.

Čo však nečakal bolo, že v dome nebude jediný, kto v túto nočnú hodinu bojoval s nespavosťou. Prišiel na to vo chvíli, keď dvere od Thalinej izby boli mierne pootvorené. Nakukol dnu očakávajúc, že zazrie svoju sestru sladko spať, no uvidel len prázdnu posteľ. Po Thalii nebolo ani stopy.

Nico musel zísť až na dolné poschodie, kde svoju sestru našiel v kuchyni, nalievajúc si pohár mlieka. Nevšimla si ho, pretože Nico bol ako tichý zabijak.

,,Čo to má znamenať, slečna Verstappen?!" zvolá na ňu dostatočne nahlas, aby ju vystrašil, no aj dostatočne potichu, aby nikoho nezobudil.

O dostatočný hluk sa naopak postarala jeho dráha sestrička, ktorá nielenže spišťala na celý dom, ešte je aj vykĺzol pohár z rúk, ktorý sa vzápätí roztrieštil na zemi.

Trvalo pár sekúnd, kým si obaja uvedomili, čo sa práve stalo. Ako prvá sa z tranzu prebrala práve Thalia, ktorá sa pár krokmi dostala k Nicovi a s celou silou ho udrela do ramena.

,,Au! To bolo začo?" spýtal sa Nico, šúchajúc si boľavé miesto. Síce bola dievča, no ranu mala dobrú. Veď predsa, mala za sebou už pár rokov boxu, takže biť sa vedela. A taktiež vyrastala s dvoma bratmi. Niečo od nich pochytiť musela.

,,Za to, aký si idiot, Nico!!" zasyčala.

,,Ja že som idiot? To ty tu robíš hluk! Čudoval by som sa, ak by sa na toto otec nezobudil."

,,Nikto sa nezobudil. Každý je uťahaný, takže nestresuj. Pomôž mi to radšej upratať."

Nico prinesie metličku, aby pozametal črepiny. Thalia medzitým nájde utierku, aby poutierala mlieko rozliate na zemi. Obom im to netrvá dlho a na počudovanie, Thalia mala pravdu. Nikto sa na ten hluk nezobudil.

,,Kam si sa vlastne vybral?" spýta sa Thalia Nica, keď po sebe upracú.

,,Nikam. Kde by som mal ísť?" zaklame jej. Nemal na pláne povedať jej o svojich prechádzkach, ktoré zvykol praktizovať.

,,Máš oblečenú mikinu. Viem, že si niekam chcel ísť, takže sa nemusíš na nič hrať," uškrnie sa.

Nico zúži oči a venuje svojej sestre nepekný pohľad. Nepáčilo sa mu, aká bola jeho sestra bystrá. Vždy ho vedela odhaliť. Mohol niečo dokonale naplánovať, zachádzať do najmenších detailov, vždy na všetko prišla. Nič pred ňou neutajil. A keď sa nad tým zamyslel, bol rovnaký. Aj on vždy prišiel na všetky Thaline výmysly. Veď predsa, bol jediný, kto vedel o jej tetovaní. Bolo to zábavné a strašidelné zároveň. Vedeli o sebe toľko, že jeden druhého mohli dostať do pekných problémov. Nikdy však na seba nežalovali. Možno to bolo tým, že sa obaja báli, čo ten druhý môže na neho vytiahnuť, a možno to bolo preto, že obaja sa mali až príliš radi, aby sa k niečomu takému znížili. Boli súrodenci, veľmi blízki. Síce to ani jeden nepriznal, záležalo im jeden na druhom.

,,Takže?" preruší Thalia Nicov tok myšlienok svojou zvedavosťou. Medzitým naleje do dvoch pohárov mlieko a jeden z nich podá Nicovi.

,,Takže to nie je tvoja vec," odbije ju a napije sa mlieka.