33-krát menej || Max Verstappen's son

-13-

,,Proti mne nemáš najmenšiu šancu," uškrnie sa najstarší zo súrodencov.

,,Tým by som si nebol taký istý," sebavedomo prehlási jeho jedenásťročný mladší brat.

,,Počúvaš sa vôbec? Ako by si ma mohol ty poraziť? Koľkokrát si sedel v motokáre? Dvakrát?"

,,To neznamená, žeby som ťa nemohol poraziť," pokojne prehlási, nestrácajúc svoje sebavedomie.

,,Možno tak v tvojich snoch," posmieva sa mu Mateo.

,,Len aby si nebol prekvapený."

,,Vieš čo? Ak si teda o tom tak presvedčený, prečo si teda nedáme preteky? Silné reči môže mať každý, ale dokáž mi na trati, že si lepší."

Nico ani nemrkne. Bez akéhokoľvek zaváhania súhlasí, pričom ignoruje fakt, že jeho brat sa pretekaniu dennodenne venuje a tiež je od neho o päť rokov starší. Šanca, žeby ho Nico dokázal poraziť je mizivá. Teda aspoň niečo také si Mateo myslel.

Netušil však, čo sa v Nicovi skrýva. On síce nebol žiaden pretekár, ale jazdiť vedel a tiež sa do motokár rozumel. 

Nešlo o žiadnu stávku. Len o chlapskú hrdosť. Tak, ako Mateo chcel Nicovi ukázať, že na neho nemá, Nico chcel ukázať Mateovi, že nie je taký skvelý, ako si myslel.

Verstappen vs Verstappen.

Brat proti bratovi.

Daný okruh Mateo dokonale poznal. Dokázal by ho prejsť aj so zavretými očami. Čo však netušil bolo, že večer pred tým sa Nico trochu pohral so svojou motokárou. Poupravoval si pár vecí a do súboja išiel s podstatne lepšou motokárou ako Mateo.

Pretože v tomto Nico bol skutočne dobrý.

Len o tom nikto vtedy ešte nevedel.

Keď svojho brata predbehol v zákrute 12, samotný Mateo nechápal, čo sa deje. Cez prilbu nikto nevidel jeho zdesený výraz tváre. Nikto netušil, čo v tú sekundu prežíval. Vždy na sebe tvrdo pracoval, bol si istý sám sebou. A odrazu jeho o päť rokov mladší brat, ktorý oproti nemu nemal žiadne skúsenosti, sa dokázal dostať na čelo. Na tú sekundu Matea zachvátili pochybnosti. Dokáže ukázať všetkým, že je skvelý pretekár, keď ho predbehne aj vlastný brat?

Naopak, Nico prežíval jeden z najlepších okamihoch vo svojom živote. Diabolský smiech naplnil jeho prilbu. Smial sa, oči mu žiarili a cítil neuveriteľnú radosť. Konečne nadišiel okamih, kedy svojmu bratovi mohol ukázať, že nie taký skvelý. Ukázal mu, že ho dokáže poraziť v jeho vlastnej hre. A to bol prekliate dobrý pocit.

Všetko to však trvalo len po zákrutu číslo 14. Presne v tej Nico spravil chybu a Mateo sa poľahky dostal do vedenia. Keďže nabúral do bariéry, stratil drahocenný čas a svojho brata už nedokázal predbehnúť. 

Mateo tieto preteky vyhral. Z motokáry vyšiel so sebavedomím úsmevom. Nica len potľapkal po pleci so slovami, že mu to po celý čas hovoril. Nico by ho porazil len vo vlastných snoch. Aj napriek tomu, okamih, kedy videl zadnú časť Nicovej motokáry, tak ľahko z hlavy nedostal.

Mateo však dokázal, že rýchla motokára nie je všetko čo pretekár potrebuje. Je to základ k úspechu, o tom niet pochýb, no jazdec v nej potrebuje mať dostatok talentu, aby sa dokázal s závodným vozidlom spojiť.

Ten deň sa síce pre Nica neskončil podľa jeho predstáv, no trpká pachuť na jazyku z prehry ho donútila ešte viac sa zlepšiť v konštruktérskej oblasti. Talent, o ktorom ani nevedel, že ho má, začal rozvíjať bez toho, aby si to uvedomoval. Budoval v sebe niečo, čo si všimol až Christian Horner, ktorý bol pripravený spraviť všetko preto, aby tento talent Nico nezahodil kvôli svojej tvrdohlavosti.