"Čau tak som tu" povedal Šimon keď som mu otvorila dvere. "Daj mi minútku vezmem si tašku a idem." Usmiala som sa na neho a rozbehla som sa do izby. Keď som šla ku dverám zastavil ma Dominik. "Kam že kam?" Nadvihol jedno obočie. "Von so Šimonom" povedala som. Povedal iba tiché "aha" a pustil ma. "Kam ideme ?" Opýtala som sa keď sme vyšli pred bytovku. "Začal by som obedom a potom môžeme nájsť nejaké pekné miesto a pokecať si ? Tak ako kedysi" usmial sa. "Jasné to znie fajn. Kde sa chceš ísť najesť?" "Nepoznám to tu. Zober ma niekde kde vedia variť" zasmial sa. "Jo tak to ideme do Caffetérie" povedala som ho a zaviedla som nás tam. Budem klamať keby poviem že sa mi Šimon nepáčil , ale od vtedy už prešlo pár rokov. "Čo ty a Nik ? Som počul že ste sa dosť zblížili" povedal keď sme si objednali jedlo. "Neviem ale myslím že ho mám radšej ako by som mala mať. Bojím sa že mi ublíži , predsa len , je to Nik Tendo." Povedala som a na konci som sa zasmiala. "Nel , kedykoľvek budeš potrebovať , môžeš ísť bývať ku mne. U mňa máš dvere otvorené nonstop , ak ti ublíži tak neváhaj zavolaj mi a prídi." Usmial sa na mňa. V tu dobu čo sme sa tak veľmi bavili som polovicu leta bývala u neho a druhu sme boli u mňa.
"Jak bylo se Šimonem?" Opýtal sa podpichovačne Jakub. "Fajn" poviem mu. Potom som šla do sprchy a šla som spať. Predsa len , zajtra idem po dlhom čase do práce.
Ráno som ako vždy nestíhala. "Ahoooooj" obímula som moju kolegyňu. "No čaau. Konečne si tady" zasmiala sa. Týždeň pokračoval v rovnakom duchu. Nuda celkom. V piatok som si zobrala dovolenku pretože to bol celkom šok robiť po tak dlhom čase.
"Dnes nepracuješ?" Spýtal sa ma Radek ktorý vyliezol zo svojej izby. Chalanov som cez týždeň skoro vôbec nevidela. "Nie dnes nie , mám voľno" "Pojedeš s náma do studia ?" Opýtal sa a sadol si ku mne. "Ak nebudem zavadzať pôjdem rada" zasmiala som sa. "Dnes je tady posledný den Šimon , bude tam taky" urobil na mňa zvláštny pohľad. "Čo máte všetci so mnou a Šimonom ? Sme len kamaráti. Aj tak sa mi páči niekto iný" povedala som a až vtedy mi došlo čo som povedala. "Typíčo kdo ?" Začal vyzvedať. "Nikto" zakrútila som hlavou. "Mluv noták Nelooo" vyzvedal ďalej. "Nik" zašepkala som a sklonila som hlavu. "A nie že mu to povieš ťa roztrhnem" povedala som. "Kto o tom vý?" Zasmial sa. "Tom a Šimon , teraz už aj ty. A myslím že Jakub si to domyslel sám" povedala som. "Jo tak to mi je potešením že to mužu vedet" zasmial sa a ja som odišla do svojej izby.
"Nelo už jedeme" povedal mi Radek. "Bežím" schmatla som kabelku a vybehla som zo svojej izby. Šla som ja , Rado , Jakub a Tom. Ostatný tam buď už boli alebo ešte iba prídu. "Jakube už víš Nelino tajemstvý?" Nadhodil Rado. "Jaký?" Spýtal sa nechápavo Jakub. Tomáš sa na mňa zvedavo pozrel a ja som na neho kývla aby pochopil čo Rado myslí. Pochopil to. "Žiadne" prebodla som Radka pohľadom. "Nele se líbi náš Cittouš" povedal. "Ty chuj prečo mu to hovoríš? Tajomstvo znamená že to nepovieš!" Zhukla som na neho. "Nelo klid i tak mi to už rekl Tomáš" zasmial sa Jakub. "Debile proč jí to rikáš" povedal ustráchane Tom. "Banda dementov toto" zašepkala som si popod nos. "Ak mu to niekto povie vlastnoručne vám odrežem tie vaše kokoty je vam to jasné?" všetci sa na mňa pozreli s obavami v očiach. "Vadí že už to ví Barča?" spýtal sa Jakub. "Nie to mi nevadí" zasmiala som sa. Deň v štúdiu ubehol celkov v pohode bola tam zábava , teda až do kým sa nestalo niečo čo nikto nečakal. "Čau lidi chci vám nekoho predstavit" vtrhol tam Dominik. "Tohle je moje holka Zuzka" povedal a spoza neho vyšla vysoká umelá blondína. Wow Dominik máš super štýl. Povedala som si v duchu. Odrazu sa takmer všetci pozreli na mňa. Teda okrem Dominika a tých čo o tom nevedeli. "Ahoj ja som Nela , kamarátka od chalanov" falošne som sa na nu usmiala. "Zuzka teší ma." Odfrkla mi do xichtu. "Hele Nelo jdeš na cígo?" Opýtal sa ma Jakub. "Jo jasne." Povedala som. "My jdeme s váma" povedal Tom a aj s Barčou sa začali zbierať. Šli sme hore na strechu. Sadla som si na kraj a spustila som nohy dole. V tom sa mi spustili slzy. Vo vnútri som to zvládla ale teraz nie. "Nelo no ták. Koukni se na ní vole nebuď smutná." Utešoval ma Tomáš. "Ja som si celý čas vravela že sa s ním nemám zblížiť. Ja som si myslela že mi ublíži ale nečakala som toto." Zafňukala som. "Dominik je mrdka vole ser na nej" povedal Jakub. "Však je to tvoj brácha" nechápavo som sa na neho pozrela. "To neznamená že není mrdka. Videla si její pohled ? Však tá s ním bude tak mesíc , pak ho okradne o nejaké peníze a vysmahne. Jenom Citta je tupej" vysvetlil mi. Ešte asi desať minút sme tam tak sedeli. Potom som sa ukludnila a šli sme naspäť. Keď som vošla , tak sa tý dvaja bozkávali a vyzerali že si to za chvíľu pred nami rozdajú. Radek sa bavil so Šimonom a keď sme vošli obydvaja na mňa hodili súcitný pohľad. Ja som si sadla na gauč oproti Dominikovy. Keď sa od seba odtiahli , tak Zuza na mňa hádzala vražedné pohľady. Dominikov pohľad tiež nebol ten pekný a milý ktorý poznám.
YOU ARE READING
ukáž mi svoj úsmev (nik tendo)
RomanceŽijem v Pardubiciach už pár rokov. Viem kto to je poznám ho. Ale to ako sme sa zblížili je pre mňa nové.