Je piatok ráno a v byte je úplný zmätok. Nakoniec sme k sebe s Dominikom zobrali , relatívne berieme Karla , Jakuba a Tokáča. Jakub tu už 15 minút stresuje pretože nevie nájsť tričko ktoré si chce obliecť. Tomáš stresuje už len pre to že žije a karlo s Dominikom sú v pohode. "Ludia máte 30 minút a ideme" Zakričala som. Je mi ľúto tých čo v tomto byte zostávajú a mi tu po sebe vrieskame a pravdepodobne ich budíme. Noačo , aj tak je už 8 hodín takže kludne môžu vstávať. Chlapcom sa podarilo vychystať včas takže všetko perfektne stíhame. "Jakým autem jedeme ?" Opýtal sa Jakub keď sme vyšli von. "Asi mojím môžme. Teda ak nemáte žiadne námietky" povedala som. "Já mám. Pujdem mojim" povedal v sekunde Dominik. "Jasné Citta a jeho čierny benz" zasmial sa Juro. Potom sme sa všetci natrepali do dominikového auta. Samozrejme šoféroval Dominik kto iný. Vedla neho sedel Jakub a ja som zostala s Tokym a Jurom vzadu. Sadla som si ku oknu aby som mohla sledovať cestu pretože na Slovensko je to poriadny kus. Vedľa mna Tom a vedla Karlo. Cesta bola brutálne únavná. Do Trnavy to chalanom trvalo snáď 100 hodín. Okolo 12 sme už boli pred mojím rodinným domom. Oslava sa mala začať presne o 12 takže sme tu prišli akurát na čas. Chcela som sestre urobiť prekvapenie takže som chalanom povedala nech počkajú pred domom a že ja ju tam dovediem. "Ninaaaa" Zakričala som hneď jak som vstúpila do vnútra. U nás je to tak nejak bežné. "Noo" ozvalo sa z kuchyne. "Poď sem mám pre teba prekvapenie" povedala som jej. Medzičasom som sa pozdravila s mamou ktorá ku mne prišla. "No kde máš to prekvapenie?" Spýtala sa moja už 16 ročná sestra. "Pred domom." Usmiala som sa. Išla som prvá a povedala som jej nech si zatvorí oči. Skontrolovala som či sú chalani tam kde majú , aj boli. "No môžeš ich orvoriť" povedala som jej. Keď otvorila oči tak sa na nich pozrela trochu zdesene. Potom kmitala pohľadom na mňa a na chalanov. Dominik s Jakub to neudržali a začali sa smiať. Po nich aj juro s Tomom. "Čo je ? Je to zlé že sú tu?" Opýtala som sa. "Ja-a nie je to super len spracuvávam" zasmiala sa. "Noo tak Nina to je Dominik , Jakub , Juro a Tomáš . Chalani to je moja sestra Nina" predstavila som ich. "Teší ma. A všetko najlepšie" povedal jej Juro a podal jej ruku. "Ďakujem. A aj mňa teší" ostatný ju vtiahli do objatia čož tiež spravuvávala. Ja som sa iba škerila a smiala sa od ucha k uchu. Sestra bola naozaj veľký fanúšik. Celú izbu mala oblepenú ich fotkami. Najračej má Jakuba. Chalani si pre ňu nachystali ešte jedno prekvapenie. To už ale išlo mimo mňa. "Hej Nino? Ješte tady máme pro tebe tohle. Je to od všech z labelu" usmial sa a podal jej tažku kde sa nachádzal merch ktorý sa už nedá kúpiť , alebo aj taký ktorý sa dá. Boli tam aj podpísané CDčka. Bola som šťastná keď som videla šťastnú ju. "Ďakujem" pošepkala som Dominikovy keď sme už sedeli v obývačke. "A proč ?" Spýtal sa s úsmevom. "Nemuseli ste pre mňa nič urobiť ani ma vziať k sebe ani ísť sem ani nič. A napriek tomu to robíte. Som vám veľkým dlžníkom" povedala som úprimne. "Kdybych jsem nevedel že si dobrej človek tak to taky nedelam" usmial sa. Cítila som sa príjemne Nik je fajn kamarát. Deň bol úplne super , sestra mala tortu s fotkami chalanov od milion plus čož nikto nečakal. A celkovo sme sa fakt dobre bavili. Jakub si celkom rozumie so sestrou čož bolo milé , bavilo ma ich sledovať. "Vy tu zostávate spať?" Opýtala sa sestra. "To nieje na mne sa opýtaj chlapcov" usmiala som sa na ňu. Sama som nevedela že či tu spíme. "Já myslim že když už máš tych 16 že by sme mohli. Co vy na to ? Jakube?" Reagoval Domča. "Joo ja si to taky myslim" usmial sa. Tomášovi a Jurovi to bolo jedno čiže tu spíme. "Mami bude niekto spať v hosťovskej ?" Spýtala som sa. "Ano babka s dedom ale ešte je hore jedna izba voľná. Tá jak bola pracovňa tak tam je teraz postel." Odpovedala mi. Dobre taak si myslím že Jakub s Tomášom pôjdu spolu tam , Juro k sestre a Dominik ku mne. Môže byť?" Spýtala som sa. "Proč nemužu bejt pri Nine já?" Spýtal sa smutný Jakub. "Jakub , máš už v sebe nejaký ten alkohol a nechcem aby sa to medzi vami dvomi náhodou zvrtlo a skončilo by to zle aj pre teba *ukázala som na kuba* a aj pre nelu" povedala som. Jakub sa zamyslel a kývol hlavou na súhlas. Stále som k nim mala rešpekt ale jž sa bavíme vyše týždňa , čož stále nieje moc veľa ale keď še spolu denno denne každý deň tak si zvyknete. Potom sme sa ešte dlho do noci rozprávali až som sa nakoniec presunula do najkrajšej izby z celého domu. Bola to podkrovná izba - samozrejme moja. Mala som tam rôzne svetielka plagáty a všelijaké rôzne blbosti. Napríklad som mala na stene nalepenú kravičkubod mojich prvých cigariet. Mala som to tu rada vzbudzovalo to vo mne spomienky na puberťastké časy. V tej dobe sa Milion plus ešte iba rozbiehal a mojím snom bolo dostať sa jedným z nich do postele. Z toho som však už vyrástla a som šťastná že sú ku mne chalani tak milý a bavia sa so mnou. Rozhliadala som sa po izbe a zbadala som niečo čo mi prišlo trošku vtipné. Bieli rámik stojací na mojom nočnom stolíku a na nej som bola ja s Nikom niekde z roku 2018. "Dominik pozri" povedala som mu a ukázala som mu tu fotku. "Ty seš faninka ?" Opýtal sa. "Vcelku hej ale už skôr iba kôli hudbe. Vtedy som bola do teba zamilovaná" zasmiala som sa. Ďalej sme to neriešili a šli sme spať.
KAMU SEDANG MEMBACA
ukáž mi svoj úsmev (nik tendo)
RomansaŽijem v Pardubiciach už pár rokov. Viem kto to je poznám ho. Ale to ako sme sa zblížili je pre mňa nové.