Princ a psychopat //TAEKOOK// FF

Motýľ v pavúčej sieti

Po vianočnom incidente sa niečo v našom dome zmenilo. Pach strachu vystriedala akási iná vôňa. Bolo to odhodlanie, ktoré sa náhle zrodilo v Monikinom srdci. Tento plamienok nádeje by sa bol rozhorel na planúci vzdor, keby som ho ja sam svojou hlúpost'ou a naivitou neuhasil. Nesmierne sa za tento čin hanbím, bol som však len malým diet'at'om, ktoré nevidelo do kariet môjho prefíkaného otca.

Monika sa stále ponevierala po dome ako prízrak, ale mysel' sa jej rozjasnila a začala spriadať plán, ako nás vyslobodiť z pekla. V deň, keď' otec konečne odišiel do práce, ale ona mala ešte vol'no, sa rozhodla prebojovať na slobodu. Pozoroval som ju, ako ho sleduje spoza záclony. Naštartoval auto a zmizol na konci príjazdovej cesty. Cítil som t'ažobu ako vždy, keď som bol vystavený novej a nepredvídateľnej situácii.

,,Čo to robíš, mama?" spýtal som sa piskl'avo, ked' narýchlo hádzala moje veci do kufra. Neodpovedala, hlasno dychčala a triasli sa jej ruky. Nervozita z nej v prúdoch stekala na dlážku a rozlievala sa do každého kúta. Siahlo mi žalúdok.

,,Otec to nedovolí! Bude sa hnevat'!"

Jungkook, moje dvojča, sa celý čas ponevieral okolo a škaredo sa na mňa škeril.

,,Kam ideme?" opýtal sa tónom, ktorý sa nedal prehliadnuť. Mal rovnaký dar ako otec, ked' prehovoril, okamžite na seba upriamil pozornosť.

,,K babke. Budeme tam dočasne bývať a potom sa odst'ahu-jeme preč. Musím si nájsť novú prácu, odídeme veľmi d'aleko."

Zavrela kufor a spolu s mojou školskou taškou ich vyniesla pred izbu. Ked' sa vracala, pristúpil k nej Jungkook a chytila ju za okraj nohavíc. Mama ho chcela okríknuť, ale zarazila sa, keď v jeho tvári uvidela výraz, ktorým na ňu hl'adieval Namjoon.

„Ked to zistí, zabije t'a,"  povedalo diet'a s kamennou tvárou.

Striasol som sa strachom a odporom k tomu malému stvoreniu, ktoré mamu stále držalo a pozeralo na ňu bez akýchkoľvek prejavov emócií. V tom som začul buchnutie brány.

,,Vrátil sa!" skríkol Jungkook a rozbehol sa ku vchodovým dverám. Monika zbledla a rýchlo sa pokúsila kufor so školskou taškou odtiahnuť späť do izby, ale zabudla ju poriadne zazipsovat', takže ked' ňou pohla, vypadol z nej peračník. Farebné ceruzky sa smutne rozkotúl'ali po dlážke.

Otec vstúpil do domu. Stiahlo mi hrdlo a nevládal som sa nadýchnuť, svet okolo mňa sa začal zvláštne točiť. Videl som, že mama stojí nedaleko, vystrašená a bledá s vypúlenými očami a čaká, čo sa bude diat'. ,,Prečo si sa vrátil?" počul som Jungkookov smelý hlas.

,,Nestaraj sa a padaj do svojej izby!" zavrčal Jungkook, ale nepočul som, že by sa brat náhlil späť. Modlil som sa, aby odišiel. Cítil som, ako sa mi dvíha obsah žalúdka.

,,Zabudol si kľúče od domu?" opýtal sa Jungkook, akoby predošlý rozkaz nepočul. Obdivoval som jej odvahu, ja na jeho mieste by som sa už dávno zosypal. Predstavil som si otcov výraz a po chrbte mi prebehol mráz. Prečo ho provokuje? Stačí len pár krokov za roh a uvidia nás.

,,Zmizni, lebo t'a to bude mrzieť! Ked' sa vrátim, tak si to vybavím s tebou aj s tvojou mizernou matkou, ktorá nevie ani len vlastné decko naučiť poslušnosti!"

Nasledovalo tresknutie dverami, ktoré pre nás znamenalo vykúpenie. Mama si kl'akla na dlážku a chytila sa za hlavu. Nervovo sa zrútila. Bez slova som na ňu hl'adel. Cítil som sa bezradne a opustene ako ešte nikdy predtým. Možno som mal ísť k nej a objať ju, ale nedokázal som to. Jungkook sa potichu vrátil. Pozrel sa na mamu, ale na jeho tvári sa neobjavil ani náznak ľútosti, len pohŕdanie a odpor. Brat ňou opovrhoval, pretože bola slabá, nepriebojná a príliš bojazlivá na to, aby sa dokázala otcovi postaviť. V Jungkookovi som videl veľa z jeho povahy, a preto som ho neznášal a zároveň obdivoval.

Manželstvo Moniky a Namjoona bolo úplnou katastrofou takmer od samého začiatku. Otcova despotická povaha bez odporu šliapala po bytosti bez sebavedomia, akou bola moja matka. Tušil som, že si ju dopredu vyhliadol ako ľahkú obeť, ktorú by mohol k sebe pripútať. Monika nikdy nebola v kolektíve obľúbená a nemala žiadnych naozajstných priateľov. Narodila sa ako jediné dieťa dvom silne veriacim a konzervatívnym rodičom, ktorí ju odmala nútili tráviť väčšinu času v kostole alebo pri modlitbách. Svojím správaním však spôsobili priamy opak, a tak z dcéry vyrástol pochybovač, ktorý nechcel mať s cirkvou nič spoločné.

Byt ateistom v malej dedine, kde sú stredobodom spoločenského a kultúrneho života kostol a krčma, je často horšie ako byť usvedčeným kriminálnikom. Snívala o tom, že si po ukončení učilišta nájde prácu vo veľkom meste alebo aj niekde za hranicami. Možno by sa jej sny stali skutočnosťou, keby sa v tom čase do dediny neprisťahoval zabezpečený a dobre vyzerajúci riaditel' najväčšieho závodu v regióne. Za mostom, ktorý viedol na pasienky, kde kedysi dávno pásli dedinčania kravy a ovce, postavil veľký dom. Monike sa to zdalo ako veľmi atraktívne miesto, d'aleko od klebetných a neprajných susedov, ktorým sa tento počin zo začiatku nepozdával.

,,To bude nejaký čudák a samotár," vraveli jedni.

,,Pán riaditeľ sa pokladá za dôležitého, keď nemôže bývať vedľa nás,"

šomrali druhí a upierali závistlivé pohľady k novému domu. Nechceli si ho však pohnevať, keďže továreň živila väčšinu miestnych rodín, a tak v prvý týždeň, ako sa oficiálne nasta- hoval, ho starosta pozval na dedinskú veselicu pri príležitosti fašiangových osláv. Svojím vystupovaním a šarmom si rýchlo zís- kal miestne srdcia. Keď si na druhý deň počas omše sadol do prvej lavice a o týždeň na to prispel značnou čiastkou na nový oltár, o jeho dobrom a štedrom srdci už nikto nepochyboval.

Napriek tomu, že mal v tom čase 37 rokov, ho mnohé matky videli ako vhodného ženícha pre svoje dcéry a ani tie by nebolo treba do sobáša príliš nútiť. Na svoj vek vyzeral naozaj mlado a príťažlivo, mal stabilnú prácu, nové auto, nový dom s veľkým pozemkom a bol by to hriech, aby takýto muž ostal bez ženy a bez detí. Ako som raz potajomky vyčítal z Monikinho denníka ešte predtým, ako ho otec našiel a roztrhal, aj jej sa na pohl'ad páčil, ale nikdy by si nemyslela, že by o ňu mohol mať záujem. Namjoon si však rýchlo všimol malé a odstrkované chúďa, ktoré nebolo ani príliš pekné, ale zato sa oň nikto nestaral a ani si ho nevšímal.

Monika bola mladá a naivná, preto rýchlo skočila na lichotivé reči. Keď mu povedala, že nepatrí medzi horlivých katolíkov, len chápavo prikývol a povedal, že viera je každého slobodné rozhodnutie. Nečakaný záujem a darčeky spôsobili, že postupom času dobrovoľ'ne ako naivný motýl' vletela do pasce nebezpečného pavúka. Po jeho boku sa cítila uznávaná a rešpektovaná, hoci mnohí nechápali, prečo sa s ňou zahadzuje. Sl'uboval jej, že ak bude chcieť, odsťahujú sa do mesta. Ked' s ním nakoniec otehotnela, súhlasila s rýchlou svadbou aj s cirkevným sobášom.

Namjoon svoju pravú tvár neukázal hned', ale postupne ju čoraz viac obmedzoval. K prvej facke sa pridávali d'alšie, pribúdali zákazy, nadávky a ponižovanie. Po tom, ako sa jej narodili dvojičky, začala čoraz častejšie prepadávať alkoholu, až si bez pohárika nedokázala predstaviť jediný deň. Otcovi to nesmierne vyhovovalo, pretože sa tak sama spútala d'alším neviditeľným povrazom.