Princ a psychopat //TAEKOOK// FF

Salónky zo stromčeka

Trmácali sme sa zľadovateným chodníkom na opačný koniec dediny, kde bývala babka. Hoci som cestu dobre poznal, citil som sa zmätene a neisto. Všetci traja sme mlčali zahĺbený vo svojom vlastnom svete. Mama hl'adela pred seba a snažila sa nevšímať si zvedavé pohľady smerujúce na veľký kufor a cestovnú tašku. Ani mne sa nepáčilo, ako na nás l'udia pozerajú, a tak som si radšej hl'adel pod nohy, aby som sa nešmykol.

Babka žila v malom skromnom domčeku. Na prednej stene nad oknami bol výklenok, v ktorom stála socha Panny Márie v modrom plášti so zopätými rukami. Aj v dome viseli na stenách kríže, obrazy svätcov a výjavy z Biblie. Predtým, ako mama zazvonila na zvonček, vytiahla z kabelky malú fľašu a odpila si, aby nabrala odvahu. Týmto spôsobom sa povzbudzovala od rána. Vo vzduchu som zacítil ostrý pach alkoholu. Na jednej strane som sa tešil, že babku uvidím, na druhej strane som sa obával, ako nás príjme. Dvere sa otvorili. Babkin počiatočný úsmev sa rýchlo vytratil, keď uvidela našu batožinu.

„Čo sa stalo?" opýtala sa prekvapene.

Keď si všimla, že z vedľajšieho domu vyšla suseda a zvedavo sa na nás pozrela, pokynula nám, aby sme rýchlo vošli do predsiene.

„Čo si to zase vyviedla?"

,,Odišla som od neho," odvetila mama odhodlanejšie, ako som čakal. Stará žena zalomila rukami:,,Ako si to predstavuješ? Ty si zase pila!"

,,Mama, prestaň, prosím ta! Môžeme ísť ďalej alebo nás vyhodíš?

,,Choďte sa zohriať do kuchyne. Postavím na čaj," povedala trochu neochotne. Keď Monika prechádzala vedľa nej, počul som, ako si zamrmlala popod nos: Ešte šťastie, že sa tohto nedožil tvoj otec."

Kuchyňa bola malá, ale útulná miestnosť. Drevený stôl bol prikrytý vyšívaným obrusom, na ňom ležala rozčítaná kniha a šálka kávy. Zo stropu viseli zväzky sušených bylín, z ktorých babka pripravovala čaje a odvary na svoje opuchnuté nohy. Pod oknom mávala vždy pripravený tanier s voňavými koláčmi, ale dnes bolo to miesto prázdne.

Nemám ani napečené," poznamenala, ked' videla, kam hl'adím. ,,chod' si odrhnúť nejakú salónku zo stromčeka, je ich tam ešte dost."

Jungkookovi nebolo treba dva razy hovoriť, ale ja som chcel radšej ostarť s mamou. Babka ma však láskavo pohladila po tvári a vyšuchla z kuchyne do obývačky. Na malom podstavci stál vianočný stromček ozdobený starými gul'ami, obitými zvončekmi a drevenými panáčikmi. Medzi nimi viseli na bielych nitiach salónky v zlatých a strieborných obaloch. Brat si ich už nenásytne pchal do úst, ale ja som sa rozhodol, že si vezmem len jednu a budem radšej počúvať, o čom sa rozprávajú.

„Čakám, čo mi k tomu povieš," začala babka po chvíli ticha.

Nebudeme t'a dlho zdržiavať, chcem odísť z tejto dediny čo najskôr. Hneď, ako si niekde d'alej nájdem prácu."

„Ty už predsa prácu máš! Čo ti to napadlo utekat? Čo na to povedia l'udia?" rozhorčovala sa stará žena. Mama sa rozplakala. Prišlo mi náhle nevol'no, nevedel som si predstaviť, ako by sme dokázali prežiť samy bez otca. Na jazyku som cítil zvyšky krémovej náplne, ktorá sa mi teraz zdala odporná. Začul som hlasné zaml'askanie. Jungkook do seba nenásytne pchal čokoládové salónky. Všade okolo neho sa povalovali pokrčené obaly.

,,Mohla by si sa aspoň raz zaujímať o moje šťastie a nie o dedinské klebety?" zvolala Monika zúfalo.

Vždy mi ide len o tvoje dobro," povedala babka miernejšie. Počula som, ako sa mama vysmrkala.

,,Prečo chceš rozvracať rodinu a robiť d'alšiu hanbu? Pozri sa na seba, tiahne z teba ako zo suda. Mala by si byť vďačná za Namjoonovu trpezlivosť, Iný chlap by sa už na teba dávno vykašlal!"

,,Mama, ty nič nechápeš! On ma mláti!" skríkla hystericky. Stiahlo mi žalúdok a po krku mi stiekli kvapky potu. Otec zakázal hovoriť o tom, čo sa u nás deje. Vravel, že by som sa mal hanbiť za takú hlúpu a neschopnú alkoholičku, ktorú on musí prevychovávať. Jungkook ml'askal čoraz hlasnejšie a po brade mu stekali dlhé hnedé sliny. Zakrútila sa mi hlava.

,,Drobné nezhody sú v rodinách úplne normálne. Nemala si ho provokovať. Keby si sa stále neožierala, vyzeralo by to u vás úplne inak!"

Monika začala hlasnejšie nariekať, niečo povedala, ale cez vzlyky jej nebolo rozumieť.

,,Všetci si nesieme svoj kríž. Keby si prosila o Božiu pomoc a zmilovanie, žilo by sa ti l'ahšie. Ja viem, prečo piješ. Je to hrozné nešťastie, ktoré postihlo našu rodinu, ale musíš sa s tým už zmieriť a ísť d'alej."

,,Nerozumieš mi," namietla Monika.

,,A ty zase všetko zveličuješ. To sa chceš teraz rozviest? Chceš porušiť sl'ub, ktorým si sa zaviazala pred Pánom? Kto vás bude živiť? Okrem toho, každé dieťa potrebuje otca," rozprávala babka a vyratúvala dôvody, prečo je rozvod tou najhoršou možnosťou.

,,Tento rozhovor nemá zmysel," zašomrala mama rezignovane. Babka sa zhlboka nadýchla:,,To teda nemá, chod' sa radšej vyspať a porozprávame sa o tom, keď budeš triezva."

Začula som blížiace sa kroky a rýchlo som odskočila od dverí.

,,Ty si toho teda pojedol! Bude t'a bolieť bruško," povedala karhavo. Vytiahla vreckovku a láskavo mi utrela tvár i ruky, hoci Jungkook bol ten, ktorý bol celý od čokolády