Princ a psychopat //TAEKOOK// FF

Sladká kvapka v mori horkosti

Mama zomrela. Hektor sa jej zahryzol do krku, pričom pret'al tepnu. Krv striekala do vzdialenosti jedného metra. Ked' som uvidel zakrvavené schody, nezvládol som to a stratil som vedomie. Otec hneď, ako sa urýchlene vrátil z práce, zavolal miestneho poľovníka, ktorý psa zastrelil. Všetci zbytočnú smrť vnímali ako nešťastie, ktoré nebohá zapríčinila sama. Opitá vyšla z domu a zrejme vyprovokovala psa, ktorý ju napadol.

Namjoona náhla smrť šokovala, ale nariekal len preto, aby ho ostatní l'utovali. Ja som preplakal mnoho nocí. Výčitky ma zvnútra zožierali a ani cez deň som sa nedokázal na nič sústrediť. Obviňoval som seba aj Jungkooka, ale nemala som dosť odvahy, aby som l'ud'om prezradil pravdu. Navyše sa mi vyhrážal, že ak nebudem držať jazyk za zubami, dopadnem rovnako.

Aj brat ronil slzy, ale len za rodinným miláčikom, ktorého sme sa museli zbaviť. Matkinu smrt' nel'utoval, dokonca sa pokladal za spasiteľa, ktorý ju oslobodil od trápenia a pomohol jej na druhý svet. Mal krásnu rozkošnú tvár, ale chýbala mu nežnosť. Keď bez štipky citu rozprával o maminej smrti, pripadal mi obludnr a nechutne. Pomaly som si začínal uvedomovať, aké monštrum z neho vyrástlo.

Jungkook vravel, že Monikinou smrťou sme sa zbavili hanby a zbytočných problémov. Už sme sa viac nemuseli potkýnať o prázdne fľaše a dýchať zmes alkoholu, potu a moču. Tak veľmi sa mýlil. Kým mama žila, predstavovala živý štít, ktorý nás čiastočne dokázal pred otcom uchrániť. Keď sa pominula, zbavili sme sa poslednej ochrany. Až vtedy som si uvedomil, čo všetko si tá úbohá žena musela vytrpieť a znášať, aby sme žili aspoň v relatívnom bezpečí.

Namjoon svoju pozornosť po čase zameral na nás, čiastočne mu aj prekážalo bratovo sebavedomé správanie, ktorým ho nepriamo vyzýval a dráždil. Páčil sa mu Jungkookov zjav a rád sa s ním ukazoval na verejnosti, akoby bol skôr jeho manželom ako synom.

Pravdou však je, že otec po ňom začal čudne pozerať. Spoločne sme to nazývali zvláštne" alebo ,,inak", pretože iné slová sme sa neodvážili vysloviť, hoci sme o nich dobre vedeli. Vždy, keď som videl, že po ňom zazerá ako po kuse mäsa, telom mi prešla vlna odporu a znechutenia. Zdvihol sa mi pri tom žalúdok, roztriasli sa mi ruky a túžil som ujsť z miestnosti, v ktorej bol aj on.

Otec nebol jediný, kto si všimol, že Jungkook vyrástol do krásy. Pokukovali po ňom spolužiaci aj študenti z vyšších ročníkov. Aj o mňa mali chlapci a dievčatá záujem, ale mne sa páčil len jeden. Volal sa Jimin. Zbožňoval som jeho husté tmavé vlasy a iskrivé hnedé oči. Brat sa mu vnucoval, len aby mi urobil napriek, ale on mal oči iba pre mňa. Nesmierne mi to lichotilo. Vždy, keď sa na mňa pozrel, zvieralo mi žalúdok, ale inak ako v strachu pred otcom. Bolo to jemné a príjemne šteklivé.

Dva mesiace po Monikinom pohrebe sa opýtal, či ma môže odprevadiť domov. Bál som sa, že sa to otec dozvie, ale nesmierne som túžil zažiť aspoň chvíľkový pocit šťastia, ktorý mi bol celé roky upieraný. Takmer sme sa nerozprávali, len sme mlčky kráčali vedľa seba a občas prehodili pár viet o škole. Napriek tomu som sa cítil neuveriteľ'ne šťastný a slobodný až do takej miery, že som sa prestal obávať, či ma s ním Namjoon uvidí. Keď sme vstúpili na betónový most, rozhodol som sa, že bude lepšie, ak už odtiaľto pôjdem sam.

,,Som veľmi rád, že som ťa mohol odprevadiť. Môžeme ísť spolu zo školy aj zajtra?" spýtal sa hanblivo. Líca mu mierne zružoveli, zato tie moje úplne horeli. Usmial som sa a on môj úsmev opätoval.

,,Si veľmi pekný a múdry chlapec, Jimin." Povedal som trošku hanblivo.

Znervóznel, na chvíľu zaváhal, ale potom sa ku mne nahol a pobozkal ma na pery. Bozk bol krátky a jemný, ale ja som mal pocit, že trval celú večnosť. Zdalo sa mi, že bublina, v ktorej som žil, praskla a do môjho sveta prenikol jasný slnečný lúč a zohrial chladné telo. Do mora horkosti kvapla sladká kvapka a celé ho osladila. V jednej sekunde zo mňa stiekli všetky starosti, trpké spomienky a vina, ktorú som v sebe pociťoval za Monikinu smrt'. Cítil som, že mi už nikto a nič nemôže ublížiť, prekypoval som silou a nádejou. Uveril som, že všetko bude lepšie, pretože mám niekoho, kto ma má skutočne rád. Tak silno som veril a tak veľmi som sa mýlil, pretože to, čo prišlo neskôr, zhmotnilo moju najhoršiu nočnú moru