Princ a psychopat //TAEKOOK// FF

Dobrý kresťan

Dôležitú úlohu v Namjoonovom živote, a teda aj v živote nás ostatných, zohrávalo náboženstvo. Napriek tomu, že každú nedel'u sme s ním ja a Jungkook museli chodiť do kostola, dodnes neviem, či v Boha naozaj veril alebo to len využíval na zlepšenie a posilnenie svojej reputácie. Nikdy som ho nevidel modliť' sa osamote, ale počas omše vždy spieval z plných pl'úc a okázalo sa prežehnával. Vytváral tak ďalší ostrý kontrast medzi ním a Monikou, ktorú dedinčania považovali za ,,neznajboha".

Sedávali sme v prvej lavici a sústredene počúvali kázeň. Dedinský farár bol láskavý, ale naivný človek s okrúhlou a dobrosrdečnou tvárou. Farníkom sa počas kázne snažil sprostredkovať Božie slovo všednými a každodennými príbehmi. Vedel pútavo rozprávať podobne ako otec, a preto býval vnútrajšok kostola vždy preplnený. Rodinu považoval za najsilnejší zväzok a často sa stávala ústrednou témou kázania.

,,Boh spojil muža a ženu a obdaril ich det'mi nielen preto, aby na zemi rástol pokoj a radosť. Tento zväzok plní aj úlohu spolupatričnosti a pomoci. Kde by sme boli, keby sme sa v ťažkých časoch nemohli oprieť o rodičov, súrodencov, manželov a manželky? Aké ohromné povzbudenie, akú silnú motiváciu a akú nesmiernu silu v sebe dokážeme nájsť, keď sa zadívame do detských očí! Viem, že v každej rodine sa nájdu aj nezhody a problémy, všetci si predsa nesieme na chrbtoch svoj kríž. Dôležité je, aby sme našim blížnym vždy podali pomocnú ruku a aj keď mnohokrát pochybia, neodstrkujte ich od seba. Nehanbite sa za nich, ale povedzte: toto je môj brat, toto je moja mama, táto dcéra sa mi narodila a tohto muža som si vzala za manžela a chcem mu pomôcť v jeho trápení, neopustím ho," zneli slová v jednej z jeho kázní.

Prenikli mi priamo do duše a naplnili ma dojatím a smútkom. Rozplakal som sa. Vedel som, že sa otec bude hnevať, ale nedokázal som slzy, ktoré sa mi liali z očí, zastaviť. Všimli si to aj ostatní, videl som, ako l'útostivo pozerajú na uplakané dieťa.

Namjoon to využil vo svoj prospech, aby sa mohol opäť ukázať' v tom najlepšom svetle. Jednou rukou mi zotrel slzy a tou druhou ma povzbudivo chytil okolo pliec. Jungkook, ktorý sedel vedľ'a mňa, sa odvrátil, ale ja som nedokázal dať najavo otcovu faloš a vypočítavost'.

Keď sme po omši vyšli z kostola a šli zapáliť na hrob sviečku, bol som bledý ako krieda, krútila sa mi hlava a myslel som, že každú chvíľu odpadnem. Ľudia po mne zazerali a ohovárali moju matku. Nepočul som ich, ale vedel som to. Vždy som dokázal vycítiť, keď si o nás šuškali.

Dôvodom, prečo som sa cítil tak zle, však nebola farárova kázeň. Z tej som sa už celkom spamätal. Nenávidel som to miesto, kam sme vždy po omši chodili. Nachádzal sa tam hrob a to, čo bolo na ňom napísané, ma vždy vyviedlo z miery. Vtedy mi aspoň na chvíľ'u dochádzalo, že niečo nie je v poriadku. Nemo som hl'adel na Jungkooka, a tak som si nevšimol farára, ktorý podišiel k nám a položil mi mäsitú ruku na plece. Vyplašil som sa a utiekol k otcovi.

,,Presne o tomto som vravel, u rodičov vždy hľadáme pomoc a ochranu. Prepáč, Tae, nechcel som t'a vystrašiť," povedal láskavo. Z vrecka vytiahol dva cukríky a podal mi ich.

,,Ďakujem," zašomrala som a potiahla ešte vždy plným nosom.

,,Vezmi si vreckovku," zareagoval otec. Farár k nám pristúpil bližšie a povzbudivo sa pozrel na Jungkooka :,,Nechcem, aby ste si mysleli, že sa starám do vašej rodiny. Chcem vás len povzbudit keďže viem, čo vašu manželku trápi. Musí to byť pre vás ťažké, ale nevzdávajte sa a modlite sa k Bohu, ten vám pomôže a odmení vaše úsilie."

Ďakujem. Vaše slová pre mňa veľa znamenajú," odvetil otec zdvorilo.

,,Keby som mohol nejako pomôcť alebo sa porozprávať s vašou pani manželkou, rád to urobím. Môžete sa na mňa kedykoľ'vek obrátiť."

,,Som vám naozaj vďačný, ale Monika Boha odmieta. Zarmucuje ma to, ale nemôžem s tým nič urobiť. Keby ste prišli, mohlo by ju to veľmi rozčúliť a vtedy je takmer nezvládnuteľná. Už má také výkyvy nálad, že často ani ja sám neviem predvídať, ako zareaguje."

Farár súcitne prikývol.

Rešpektujem vaše rozhodnutie. Keby ste niečo potrebovali, dajte mi vedieť."

Otec sa na neho vďačne usmial a podal mu ruku.

„Ste dobrý krest'an, Namjoon. Kiežby na svete bolo veľa takých obetavých manželov a otcov," povedal farár pri rozlúčke.

Jungkook sa zaškeril, nahol sa ku mne a zašepkal mi do ucha:,,A môže byť dobrý krest'an súčasne zlým človekom?"