HOLD ME before I crack in pieces (yoonmin)

3. KAPITOLA

Yoongi

Sedeli sme za kuchynským stolom a jedol som cereálie. Mama popíjala kávu a otec sa motal okolo, lebo hľadal kľúče od auta.

,,Včera v noci som šiel autom a takmer som zrazil takého malého zasrana. Mal prefarbené vlasy na ružovú, no verili by ste tomu?" vravel a nadvihol moju misku s cereáliami, akoby sa pod ňu tie kľúče zmestili.

,,Ružové vlasy?" zopakoval som.

Jimin mal ružové vlasy. Mohol to byť on?

,,O koľkej si sa vrátil?"

,,Čo ja viem," zamrmlal a šiel do predsiene, ,,asi chvíľu po polnoci, neviem."

Určite to bol Jimin. Bola by to priveľká náhoda, aby to bol niekto iný. Takže asi býva tuto niekde blízko.

Dojedol som cereálie a vstal od stola.

,,Už pôjdem," zobral som si tašku a mama ma pobozkala na líce.

,,Maj sa pekne. Dúfam, že sa ti tam bude páčiť."

Kývol som hlavou. Z predsiene som si zobral bundu a navliekol som si ju na seba. Zobral som si dáždnik, lebo pršalo  a utekal som z domu na zastávku.

Trochu som predsa len zmokol, tak som sa potešil, keď autobus o chvíľu prišiel.

Sadol som si úplne dozadu. Dal som si slúchatká a počúval som hudbu. Cesta do školy trvá autobusom len desať minút, no pešo by sa mi nechcelo ísť, najmä nie v takomto počasí.

Pozeral som sa z okna a sledoval som, ako kvapky stekajú po skle. Všímal som ľudí s pestrofarebnými dáždnikami.

Vtom som si všimol hniezdo ružových vlasov. Pozrel som sa mu do tváre a stihol som si všimnúť, že je to naozaj Jimin. Mám pocit, že teraz o ňom počujem a vidím ho všade, takže som si nebol istý, či je to len výplod mojej fantázie, alebo naozaj kráča do školy v daždi.

*

Došiel som do novej školy a hľadal som vrátnicu. Školský zvonček zazvonil chvíľu predtým, ako som ju našiel a zaklopal na dvere. Otvorila mi mladá žena.

,,Som tu nový. Neviem do ktorej triedy mám ísť."

,,Boli ste už s rodičmi u riaditeľa?"

,,Samozrejme."

,,Meno?"

,,Min Yoongi."

,,Áno, počula som o vás. Dovediem vás do vašej triedy, dobre? Už síce zvonilo, no nič sa nedá robiť."

Jimin

Do triedy som prišiel celý premočený. Bola mi zima a trochu som sa triasol, no nedalo sa nič robiť.

Vyčerpane som si sadol do lavice za Jungkookom.

,,Nemáte doma dáždnik?" uškrnul sa.

,,Nezobral som si, lebo najprv nepršalo. Keby som nemusel brata doviesť do jeho školy, tak by som nechytil túto prietrž," odvetil som.

,,Však si mohol poprosiť Changru, aby ho tam doviezla."

,,Nie."

,,Si zanovitý a tvrdohlavý, vieš o tom?"

,,Hej, včera mi to Changra povedala," usmial som sa.

Zazvonilo. Do triedy sa začalo trúsiť čoraz viac našich spolužiakov a o chvíľu prišla aj učiteľka.

,,Sadnúť," zavelila a my sme si sadli.

,,Spravím dochádzku. Kto chýba?"

,,Ko Onam," zakričal niekto.

,,Niekto ďalší?" začala nás počítať, ,,nie, dobre, všetci ostatní ste tu."

Vtom sa ozvalo zaklopanie na dvere. Dnu vošla vrátnička a za ňou išiel... Yoongi.

,,Toto je Min Yoongi, bude s vami chodiť do triedy," povedala len tak, akoby sa nechumelilo a hneď aj išla preč.

,,Dobre, Min Yoongi, dúfam, že vás oboznámili s rozvrhom a že tu máte knihy, lebo na bližšie predstavovanie nemáme čas. Predstavíte sa, keď budete mať hodinu s triednou."

,,Dobre a mám tu knihy," zamumlal.

,,Fajn. Tak si sadnite tam do lavice za Kimom Taehyungom."

Taehyung sedí len o lavicu pred nami. Yoongi šiel za ním a predtým ako si sadol, žmurkol na mňa jedným okom.

*

Ahojte, trochu o ničom kratšia kapitola, no aj taká tu musela byť, takže enjoy :)

Sakura <3