HOLD ME before I crack in pieces (yoonmin)

11. KAPITOLA

Yoongi

Viem, že to bude znieť debilne, no do roboty som prišiel o desať minút skôr celý nabudený, hoci už bol celkom večer. Keď ma Munso uvidela, zamrmlala si pre seba niečo ako „na začiatku sú vždy nadšení a potom idú inde, lebo ich to prestane baviť", pozdravila ma a išla obslúžiť prvých zákazníkov.

Ja som netrpezlivo utieral bar handrou a hypnotizoval pohľadom dvere.

Prišlo aj odišlo niekoľko ľudí, no ani jeden z nich nebol Jimin. Zamyslene som sa oprel o bar lakťom a bradu som si položil na dlaň. Prečo nechodí?

Nechce ťa vidieť, prečo asi!?

Drž piču, drž piču, drž piču!

Nenechám sa ním manipulovať teraz. Na Jiminovi mi záleží. Viem, že je to divné, lebo ho poznám podstatne krátko. A toto bude znieť ešte debilnejšie, no... akonáhle som ho uvidel, začal som veriť na lásku na prvý pohľad.

Láska! Láska! Láska! Tá ti v tvojom procese fakt nepomôže! Dokonca to zhorší! Ako chceš dosiahnuť svoj cieľ, keď spolu budete niekam chodiť? Lebo najpopulárnejšie miesta pre páriky sú reštaurácie, cukrárne a podobne. Alebo piknik. Alebo park – a kúpia si pritom zmrzlinu! Uvedomuješ si, že všade okolo teba sa nachádza jedlo?

Na jednej strane ho nechcem počúvať teraz, no na druhej strane mu musím dať za pravdu. Jedlo je všade. Prečo z toho všetci robia takú vedu? Prečo z toho ja robím takú vedu?

Stratil som sa vo svojich myšlienkach, keď odrazu niekto poklepe po pulte. V očakávaní zodvihnem hlavu.

„Jednu vodku a jednu miNerÁlKu," povie Taehyung a Jungkook ho prebodne pohľadom.

„Čo s tým stále máš?"

„Všetko! Ideme do baru a ani sa nevieš opiť!"

„No sorry, že mám len sedemnásť. A že mám takých uštvaných autoritatívnych rodičov! A mimochodom, toto nie je naozaj bar."

„Všetko, kde je vodka, je aj bar."

Pobavene ich sledujem. Taehyung sa na mňa otočí a usmeje sa.

„Pardon za rozruch. Kde je Jimin?"

Neprišli pozrieť teba ty idiot!

Drž klapačku. Aspoň sa so mnou rozprávajú.

„No... neviem. Ešte neprišiel," pozriem sa na hodinky. Už mešká polhodinu.

Prichystám im pitie. Taehyumg vodku do seba kopne, ani sa nad tým nezamyslí a Jungkook naňho odsudzujúco hľadí, pričom si usrkáva zo svojho pitia.

„Nezízaj na mňa, akoby si ty bol zúfalá manželka a ja chlap, ktorý všetky peniaze dáva na chľast a na hazard."

Jungkook ho ignoruje, no vidím, že sa trochu začervená.

„Ale vážne, kde ten Jimin je? Zavolám mu dobre?" vytiahne telefón a priloží si ho k uchu.

„Daj druhý!" zahučí na mňa Taehyung.

Doplním mu pohárik.

Vidíš, všetci čakajú na Jimina. Nikto sa nechce rozprávať s tebou.

Drž už...

„No čo, ako sa ti u nás páči?" spýta sa Taehyung, akoby sa nechumelilo a odpije si z pohárika.

Hlas nemá pravdu. Našťastie.

„Vieš čo fajn," pokrčím plecami a usmejem sa, „až na určitých ľudí je tu fajn."

„Hm," zamyslí sa a zahľadí sa doblba, „Saeko síce kydá viac ako Woosan, no na rozdiel od neho je neškodná. Ak ťa budú Woosan a jeho banda náhodou otravovať, určite mi to povedz."

Vidíš, hlas, záleží im na mne.

„Jasné."

„Jimin nezdvíha," povie Jungkook s obavou v hlase, „čo ak sa mu niečo stalo? Čo ak Niseun..."

„Niseun? A čo s ním" spýtam sa.

„Jeho brat. No... ale nič."

„Myslíš, že by mohol mať záchvat?" povie Taehyung.

Záchvat? Aký záchvat? Preboha, čo sa mohlo stať Jiminovi!?

„Záchvat?" spýtam sa nahlas.

Jungkook buchne Taehyunga do pleca, ktorý má zjavne veľmi nízky prah alkoholu stúpnutého do hlavy, lebo už sa kýve zo strany na stranu. Chytí sa za plece a smutne na Jungkooka pozrie.

„Daj sa dokopy," povie smerom k Jungkookovi, hoci on je ten, ktorý by sa mal dať dokopy.

Jungkook prevráti očami a už si ho nevšíma. Taehyung mi posunie pohárik a nalejem mu tretí krát, hoci neviem, či je to dobrý nápad.

„Záchvat?" zopakujem.

„Vieš," vzdychne si, „možno by ti to mal povedať sám Jimin. No jeho brat... nie je úplne normálny."

Bože, čo je nejaký násilník? Čo ak je teraz Jimin doma v bezvedomí?

Moje myšlienky mi však prídu hlúpe. Veď ho odprevádzal do školy. Chalan, ktorý je násilník, asi nepotrebuje odvádzať do školy, no nie?

Bezmyšlienkovite sa idem napiť nejakého džúsu, čo mám za pultom.

Kalórie, kalórie, kalórie! ČO TO ROBÍŠ?

Položím pohár späť, akoby bol otrávený. Neviem, čo sa to so mnou robí. To sa tak bojím o Jimina, alebo je to kvôli hlasu, že sa mi trasú ruky?

Dnes som nič nezjedol a som za to rád. Musí to tak ostať, žiadny džús do seba napchať nemôžem.

Jungkook začne dobiedzať do podnapitého Taehyunga, ktorý vyzerá... no, zaujímavo, keď vtom sa otvoria dvere a ja spoznám guču vlasov ružovej cukrovej vaty.

„Jimin!"

Jungkook a Taehyung sa tiež obzrú. No Jimin zostane vo dverách, pozrie sa na nás, a v tej chvíli na mieste odpadne. Preboha.

Jimin

Preberiem sa na to, ako niekto so mnou hrozne trasie. Hrozí, že sa mi od toľkého mykania urve hlava z krku. Otvorím oči a uvidím, že je to uslzený a opitý Taehyung.

„Prestaň Taehyung, čo ti hrabe? Veď mu ublížiš!" počujem Jungkooka a snaží sa odo mňa Taehyunga dostať, pričom on kvíli, že ma nemôže nechať umrieť.

Posadím sa. Vedľa mňa si čupne Yoongi, ktorého som si doteraz nevšimol, a telom mi okamžite akoby prejde elektrický impulz.

Všetci v miestnosti sa na nás pozerajú. Yoongi ma schytí za plecia.

„Preboha, Jimin, čo sa stalo?"

Zažmurkám. On ma objíme a v tele sa mi rozleje príjemné teplo. Zdvihnem ruky a tiež ho objímem.

Po chvíli sa odtiahne a chytí ma za dlane.

„Už si v poriadku? Nalejem ti nejakú vodu, dobre?"

Vôbec mi nezáleží na tom, že ma drží za ruky, ktoré som mal len pred hodinami čerstvo dorezané, že mi v nich pulzuje a pociťujem štipľavú bolesť. Neviem, či je to vyčerpaním, alebo čo, no opriem sa čelom o to jeho.

„Milujem ťa," zašepkám a priložím si moje pery k tým jeho. Cítim sa v tejto chvíli nevýslovne šťastný a zabudnem na Niseuna, na ľudí v miestnosti, na všetky svoje sračky. Som len ja a Yoongi, jeho horúce pery na mojich studených. Chcem, aby sa čas zastavil.