Jungkook
Ťahal som Taehyunga von z auta, a cítil som sa ako nejaký smetiar, ktorý vláči vrecia plné odpadu, ktoré sa sami nepohnú, že Taehyung!?
Prehodil som si jeho ruku cez moje plece a snažil som sa s ním ako tak prijateľne kráčať. Hádzalo nás to z jednej strany na druhú, keď som počul divný zvuk, akoby bublanie z Taehyungovej strany.
,,Čo je?" pozrel som sa naňho a podľa toho, ako sa mu vydúvali líca mi to hneď došlo, ,,bože Taehyung, nie že sa tu povraciaš uprostred vášho chodníka!"
No Taehyungom heglo do strany a ja som sa znechutene odvrátil, keď vydával tie odporné zvuky a začal dáviť svojmu tatkovi do záhona s pivóniami, o ktorý sa stará ich gazdiná. Pozriem sa, keď zvuky prestanú - Taehyung tam ležal s nosom zaboreným do pivónií a svojom vlastnom obsahu žalúdka. Mne sa z toho prevráti žalúdok.
,,Kim Taehyung! Chceš, aby ťa tvoj otec zabil?"
,,Zabil?" zahuhne Taehyung, prevráti sa nabok tak, že leží na pravej strane, a niečo mu ešte z úst vyjde. Hnus, ,,nie je tu."
Fakt má pravdu. Na príjazdovej ceste nie je vlastne žiadne auto.
,,Tak ťa zabijem ja! Zajtra v škole," zamrmlem a znovu ho vytiahnem na nohy.
Nedokáže už vôbec stáť. Je síce odo mňa trošku vyšší, no nie je až taká záťaž, preto si ho prehodím cez plece ako vrece zemiakov. Zobral by som ho aj do náručia ako nevestu, keby tak odporne nesmrdel a nemal celú tvár pokrytú zvratkami.
Prejdem s ním cez vchodové dvere a zamierim do kúpeľne. Prehodím si ho späť a s miernou... ale, čo si budeme navrávať, s obrovskou škodoradoťou mu strčím hlavu do umývadla a zhnusene mu začnem mydlom drhnúť tvár a vlasy.
Taehyung mrnčí ako malé decko, zdá sa mi, že hovorí "mami". Na jednej strane je to vtipné, no už mám toho plné zuby a chcem ísť domov.
Vezmem z pohárika s mramorovaným vzorom nejakú zubnú kefku, vytlačím na ňu pastu a ledabolo mu ešte umyjem zuby. Aspoň trochu. Celého ho umývať nebudem, to by som nespravil ani vo sne.
Hoci momentálnemu Taehyungovi by to bolo jedno, lebo teraz sa nasprostasto chichoce, keď mu uterákom drhnem celú hlavu. Nechám mu ho na hlave, takže nič nevidí a odvediem ho do jeho izby. Hodím ho na posteľ, uvedomím si, že má na sebe stále topánky a kabát, tak mu ich vyzujem a z kabáta ho nejako vykrútim.
,,Konečne!" skríknem a narovnám sa.
Chcem ho ísť zakryť paplónom, keď Taehyung sa odrazu prudko posadí a pozrie na mňa.
,,Hm."
,,Čo!?"
,,Hm," a ešte niečo zamrmle.
,,Nepočujem," poviem a nakloním sa k nemu bližšie.
On sa uchechtne.
,,Povedal som, aby si šiel bližšie."
Vyvalím naňho oči a jeho pery sa v tej chvíli stretnú s tými mojimi. Odtrhnem sa však v milisekunde.
,,Čo robíš, preboha?" zrevem naňho.
Taehyung na mňa prekvapene pozerá psími očkami, ktoré sú, kurva, roztomilé a po lícach mu stečú slzy.
,,Mami? Prečo nechceš pusu na dobrú noc?"
Udivene ustanem. On na mňa len pozerá so zaslzenými očami. No ja fakt musím ísť. Tak mu poviem, nech si ľahne a zakryjem ho paplónom.
Chcem ísť preč, no on ma kŕčovito schytí za ruku, svoje malé ostré nechty mi zaborí do kože.
,,Mami, nechoď prosím," Taehyung chvíľu len potichu smrká, no rýchlo vybuchne do hrozného plaču, ktorý mi trhá srdce, hoci si pripomínam, že je opitý... no niečo mi na ňom príde také smutné a vyzerá byť taký zdevastovaný a uplakaný, že si k nemu prisadnem. Pohladím ho po líci, utriem mu slzy.
,,Nikam nepôjdem," usmejem sa.
Zrazu už nemám takú potrebu ísť domov.
Taehyung sa posunie a ja si ľahnem vedľa neho. Zakrátko som počul, ako pravidelne dýcha, tak som si myslel, že zaspal. No už som nechel odísť.
Otočil som k nemu hlavu.
,,Kurva!" skríkol som, lebo sa pozeral priamo na mňa.
A vtom ma zatiahol do takého náruživého bozku, že som sa od prekvapenia zabudol odtiahnuť. Napokon... bolo to príjemné, veľmi príjemné. Viem, že bol opitý, no... bolo to tak... ani to neviem popísať. Akoby som prestal zrazu rozmýšľať a bol som tu len ja, on a bozk.
Spolupracoval som s jeho perami a Taehyung sa na mňa po chvíli zvalil, pričom bozk neuvoľnil.
Vďakabohu, že som mu tie zuby umyl.
Taehyung
Zobudím sa, bolesť v hlave, hmla v mozgu. Sračky. Asi mám opicu. Čo som robil včera, že sa cítim taký najebaný?
Posadím sa, dám si dole nohy z postele a zívnem si. Fakt si nič nepamätám. Bože, mal by som prestať.
Zdvihnem sa trochu nemotorne, zo skrine si rýchlo vyberiem oblečenie, lebo mám na sebe...
Pozriem sa na seba a zvriesknem. Tak moment, ja som prišiel domov nahý? To mi nehovor, ak ma videl otec alebo susedia alebo Julie, tak sa...
Navlečiem si na seba oblečenie, musím ísť do školy aj napriek všetkému, u fotra by sa mi to neprepieklo, keby som ostal doma. Idem si na nočný stolík zobrať mobil, keď ma na mieste skoro šľak trafí!
,,KURVA!"
V mojej posteli leží Jungkook, ktorý je pravdepodobne tiež nahý, no zakrýva ho paplón, takže nie som si na sto percent istý. Na môj krik sa zobudí a tiež na mňa vyvalí oči.
,,KURVA!" skríkne aj on a rýchlo sa postaví.
Napokon má na sebe aspoň nohavice, má len odhalenú hruď. Naskytne sa mi pohľad na jeho vypracované telo. Zahryznem si do pery. Nastane trápne ticho počas toho, ako sa Jungkook oblieka.
,,Dobre," povie napokon a pozrie na mňa, ,,môžeme sa tváriť, že sa nič nestalo?"
*
Povedzte mi, chcete, aby som pokračovala v príbehu spolu s taekook side shipom alebo to mám nechať len ako yoonmin? Napíšte, kto to číta, že ako si to predstavuje.
Keď nebudem vidieť žiadnu odozvu, tak si to spravím podľa seba, ale tak sama ešte neviem. Ja len, že ak by mal niekto vyslovene nejaké želanie, tak nech si pokojne povie.
YOU ARE READING
HOLD ME before I crack in pieces (yoonmin)
FanfictionJimin býva v Busane už celé roky a sám sa stará o autistického staršieho brata. Snaží sa tváriť, že sa nič nedeje, no občas to dobre nezvláda a máva psychické zrútenia. Yoongi sa nedávno presťahoval do Busanu. Začal chodiť do novej školy, kde ho veľ...