HOLD ME before I crack in pieces (yoonmin)

8. KAPITOLA

Jimin

Neskôr som ľutoval, že som na Yoongiho ostal taký nepríjemný. V robote som si ako tak utriedil myšlienky a rozhodol som sa, že večer s ním pôjdem von.

Asi hodinu som čumel do skrine a každú chvíľu som si veci vymieňal. Niseun si len do izby išiel zobrať zošit a divne sa na mňa pozeral.

,,Čo si mám obliecť?" spýtal som sa ho.

,,Kde ideš?" spýtal sa on a ani sa na mňa nepozrel.

,,Ja som sa pýtal prvý."

Niseun sa zahľadel do zeme a začal sa hrať s vlasmi.

,,Ideš s Jungkookom?"

Prikývol som, lebo to bolo najjednoduchšie.

,,Jungkook sa oblieka ako farmár, stále nosí škaredé staré svetre."

Nemohol som si pomôcť a vybuchol som do smiechu. Niseun na mňa nechápavo zazeral.

,,Je to pravda. Kvôli Jung-Jungkookovi si nemusíš dávať pekné oblečenie," zamrmlal a vyšiel von z izby.

,,Dnes budeš spať u Changry, dobre?" povedal som potichu a on sa na mňa otočil.

,,Pani Kimovej," povedal, ,,prečo? Prečo tam budeš tak dlho? Si môj malý brat, musím na teba dávať pozor. V-večierka je o desiatej, takže môžeš byť do desiatej."

Pozrel som sa koľko je hodín. Možno ani do desiatej nebudeme.

,,Dobre Niseun, budem do desiatej."

,,Áno, vráť sa o desiatej, aby som nemusel spať u pani Kimovej. V izbách jej strašne smrdí levanduľa."

Znova som sa zasmial a pohladil som Niseuna po hlave.

,,Dobre, spať budeš doma."

,,Áno," Niseun odišiel do kuchyne a ja som sa znova pozrel do skrine. Napokon som si povedal, však čo, aj tak bude tma, takže Yoongiho nebude zaujímať ako vyzerám a obliekol som si mikinu a džínsy.

A odkedy mi vlastne záleží na tom, ako vyzerám?

Odvtedy čo Yoongi existuje.

Pravda. Priznávam, že sa mi páči, no bohvie, čo si on myslí o mne.

Zamieril som do kúpeľne a pozrel som sa do zrkadla. Prečo som tak strašne túžil po ružových vlasoch? Ktovie čo si o tom myslí Yoongi...

Sral to pes, už sa na to môžem aj tak vyjebať, lebo kvôli Niseunovi aj tak mať nikoho nebudem. Viem, že by som sa nemal sťažovať, že on za to nemôže, ale niekedy by som fakt chcel mať brata, ktorý je normálny a rozumie mi.

Zo skrine na chodbe som si zobral ešte kabát a išiel som Niseuna odviesť k susedke.

Yoongi

Čakal som ho pred jeho domom, no napokon vyšiel z vedľajšieho.

,,Ahoj," povedal som, ,,bol si u susedov?"

,,Hej, doviedol som tam brata."

,,Aha."

Naša konverzácia uviazla na mŕtvom bode. Kráčali sme osvetlenými uličkami a ja som potlačil nutkanie chytiť ho za ruku.

,,Pôjdeme na zmrzlinu?"

,,Ti šibe?" uprel na mňa pohľad, ,,však mi je už teraz zima."

,,Tak horúce kakavko?" zavtipkoval som.

Jimin sa na mňa konečne usmial. Vyzeral naozaj nádherne, s tými cukríkovými vláskami, veľkými očkami a milým úsmevom, bol hrozne roztomilý.