HOLD ME before I crack in pieces (yoonmin)

15. KAPITOLA

Yoongi

Na druhý deň som prišiel do školy nadšený, no stále som sa obával. Ešteže Jimin je taký zanovitý a chce so mnou ísť von aj po tom, čo som zostal stáť ako soľný stĺp pred barom.

Jimin už sedel v lavici. Keď ma uvidel, kývol mi a usmial sa tak zoširoka, že som sa musel usmiať aj ja.

,,Stále to platí?" spýtal sa, keď som sa usadil do svojej lavice.

,,Že váhaš!" povedal som až príliš nadšene, zopár spolužiakov sa na nás obrátilo.

Začervenal som sa. Jimin sa na mne chichotal.

,,Si zlatý," povedal pomaly a tieto dve slová ostali visieť vo vzduchu, smerovali do môjho ušného lalôčika, narazili na bubienok, dostali sa do mozgu a pri srdci ma zahrialo.

Myslí si o mne, že som zlatý.

Jasné, zlaté môže byť aj prasa.

Nie, tak dobre mi bolo bez neho! Prečo sa musí objaviť v tej najnevhodnejšej chvíli?

Ja ti pomáham, ty imbecil. Jimin si naozaj nemyslí, že si zlatý alebo pekný alebo čo, len ťa ľutuje, lebo si tučný a nemáš kamarátov. Potom, keď ťa bude mať dosť, ťa kopne do zadku a nechá ťa samého.

,,Yoongi?" spýtal sa Jimin a zahľadel sa mi do očí, ,,nejako si zosmutnel."

Ani som si neuvedomil, že moje ústa sa skrivili do smutného úškrnu. Rýchlo som zatlačil hlas do úzadia, znovu som sa usmial, no v hlave mi stále behali jeho slová. Že Jimin ma v skutočnosti nemá rád. Komu mám teraz veriť?

Zazvonilo na začiatok hodiny. Ani o sekundu prišla do triedy pani Lim, učiteľka dejepisu.

,,Môžete si sadnúť!" zvolala hlučným hlasom, ,,ako prvú spravím dochádzku."

Ťažkopádne si sadla za stôl. Stolička pod jej váhou zavŕzgala.

Aj tak si tučnejší ako ona.

Prečo mi to robíš?

Pomáham ti.

No vôbec som taký pocit nemal. Mal som pocit, že hlas sa mi zahrýza do tela, nahlodáva mi dušu, ktorá sa trhá pri každom jednom jeho slove na kúsky.

,,Kto chýba?" nasadila si okuliare a pozrela sa do počítača, ,,Jeon Jungkook a Kim Taehyung? To je všetko?"

Predsedkyňa triedy Hawon sa postavila, spočítala nás a pokývala hlavou na znak súhlasu.

Učiteľka začala vysvetľovať Joseonovu dynastiu, všetkých panovníkov a hovadiny, pri ktorých vypínam, lebo ma to nezaujíma. Všetci na jej hodinách spia, aj tak je celý čas otočená k tabuli a nevníma nás.

Niekto ma zozadu strčí do chrbta. S úsmevom sa otočím na Jimina.

,,Sadni si za mnou," pošepkal mi, ,,aj tak si to nevšimne."

S presnosťou lupiča som tíško prehodil svoje veci do Jiminovej lavice a sadol som si za ním.

Vidíš ten úsmev? Je falošný.

Je mi do plaču. No nedám na sebe nič znať.

,,A čo teda budeme robiť? Kam pôjdeme?"

Usmial som sa úprimne a vypustil všetko ostatné okrem Jimina z hlavy. Po polhodine rozprávania a tichého smiechu som mal pocit, že som našiel svoju spriaznenú dušu.

Práve, keď dejepisárka vysvetľovala "mimoriadne dôležitý sled udalostí", tak niekto zatrieskal na dvere a dnu sa vovalili Taehyung s Jungkookom.