Fakticky fakt?!

Bozk

Túto časť venujem mojej Best čitateľke RachelLola a tiež zofris za ten hustý koment ;) ideme na to! (ďalšia časť)

Večer prišla mama bola smutná ani sa na mňa nepozrela. Začalo mi to liezť na nervy, vyzeralo to akoby mi ani nechcela dať večeru. Tak som odišla z domu po kým nepôjdu spať potom pôjdem jesť. Vyšla som na tmavú ulicu znovu to isté cítila som ten pohľad. Pozrela som sa na Calvinov dom už bilo zhasnuté. Iba v úplne hornej izbe sa svietilo (asi jeho izba). Zafúkal vietor bol jemný ale ľadový, prebehol mi mráz po chrbte. Počula som kroky. Zľakla som sa a utekala som ku Calvinovy. Zazvonila som. Otvorila mi pani asi jeho mama " Čo si praješ?!" opýtala sa milo. " Prišla som navštíviť súrne Calvina!" povedala som rýchlo. " Je síce neskoro ale keď je to súrne! " usmiala sa na mňa. Keď som vošla do ich domu skoro som onemela. Ich dom bol zladený do jemnej karamelovej, čiernej a bielej. Wow! Voňalo tam po vanilke. Pani mi ukázala izbu a ja som zakopala. "Áno mami!? " opýtal sa Calvin s poza dverí a niečo buchlo. " Je to súrne? Mami? " stále sa pýtal Calvin a buchotalo. Znelo to ako keby sa obliekal. Neskôr vyšiel mal iba košeľu a slipy. Skoro mi vypadli oči!!! Bol strašne zlatý! Keď ma uvidel usmial sa a pozval ma do izby. Rozprávali sme sa asi do jedenástej. " Už asi musím ísť domov. Som hladná! " povedala som hladne. "Nechoď! " povedal smutne a odbehol neskôr sa vrátil s miskou plnou melonu. Všetko som zjedla nič som mu nenechala. " Teraz môžeš zostať!" vyťazoslavne sa ozval Calvin. " No dobre... Čo s tebou! " uznala som. Usmial sa a naklonil sa ku mne cítila som jeho dych. Voňal vanilkou. Boli sme asi 5 centimetrov od seba, ale Calvin sa odtiahol. Keď však uvidel môj sklamaný výraz musel sa ozvať " Ale ja som to ešte neskúšal... Neviem ako kde prečo?! " vyzeral zmätený. " Ani ja neboj sa..." odpovedala som mu a potom sme sa smiali. Tentoraz som sa ja naklonila a bozkávali sme sa (konečne). Potom sme oblečený unavene padli do postele a v náručí sme zaspali.