Fakticky fakt?!

Červený darček

Táto časť je pre mojich najlepších čitateľov ktoré mi votujú a husto komentujú (že zofris) moje knihy. Veľmi ma to teší aj niečo keď mi dajú napríklad koment ako mi dala RachelLola že keby mohla dá mi aj milión votes. Lol, takže aby bolo jasné táto časť je pre RachelLola a zofris. Let's go!!!!

Zobudila som sa ako ležím na Calvinovy a som že oblečená. Zľakla som sa lebo to nestihneme do školy. Pozrela som na hodiny bolo presne: 2.septembra sobota 6:41. Tento rok to vyšlo strašne dobre že môžme mať už hneď víkend. Vyzliekla som sa do spodného aby ma netlačilo moje oblečenie a ľahla som si k nemu. Spal. A mne už sa nechcelo tak som sa znovu obliekla a napísala som mu lístok: CALI IDEM DOMOV VČER PRÍDEM ALEBO AJ CEZ DEŇ. ZAVOLAJ vstala som a išla som domov. V dome bolo ticho, dala som si raňajky. Vyšla som hore do izby mala som tam darčeky a školskú tašku, ktorú som včera hodila do chodby. Rozbalila som si darčeky bol tam od mamy sveter (klasika), od otca peniaze na niečo (to sa mi hodí) a od Dorry kresba mňa s frajerom. Ten chalan na obrázku vyzeral celkom ako Calvin usmiala som sa a odložila ho. No vtom som objavila ďalší darček. Od koho môže byť? Od babky dostanem až u nej a od Calvina? To určite ten ani nevie že mám narodeniny. Chytila som balíček do ruky. Bol malý a ľahký v červenom baliacom papiere. Počula som z dola buchot a kroky. Pozrela som sa vedľa seba Dorry spala. Rodičia určite lebo tých by som počula keby vychádzali z izby. Zo strachom v očiach som potichu trhala papier, ale papier bol tvrdý a porezal ma na prste. Začala mi tiecť krv. Kroky boli počuť hlasnejšie. Schmatla som balíček a utekala do skrine. Počula som ako sa otvárajú dvere. Srdce mi bilo ako o život. Nehybne som stála v skrini kým som nepočula ako mama otvorila dvere na svojej izbe a nezobudila Dorry. V tej chvíli som vyšla zo skrine. Mama na mňa pozerala ako na mimozemšťana. "Dnes som spala v skrini! "zahlasila som. Mama iba nechápavo civela na mňa. Ja som ju znova odignorovala išla do kúpeľne a zamkla sa (pochopiťeľne) vedela som že ten niekto je v mojej izbe cítila som jeho pohľad. Roztrhala som papier a cítila a horúcu krv. Prúdom mi tiekla z prsta. Vytiahla som lekárničku a zalepila ho. Odtrhla som posledný papier a uvidela som malu knižku. Na nej bolo napísané " Fakticky fakt?!" prekvapene som na to pozerala Otvorila som ju nič však v nej nebolo. Utekala som do izby, ale neskoro okno bolo otvorené a stopy v hline smerovali do lesa.

Dneska tu máme okolo 455 slov ;) tešte sa na ďalšiu časť. Potešia votes a komenty. Inak vyhlasujem súťaž pre čitateľov kto mi nakreslí pekný obrázok na tému mojej knihy vyhrá odomňa cenu. Pošlite mi to na súkromnú Wattpad správu. Ďakujem.