Čaute podľa vašich komentov na predošlú časť asi sa vám až tak nepáčila. Možnože túto knihu ukončím keď sa vám nepáči. Ešte sa uvidí...
Urevaná som bežala do lesa. Nedívala som sa dozadu iba dopredu stále rovno. V strede lesa som zastavila mala by som stáť pri Robovej mŕtvole ale nie. Nebol tam!!! Zťažka som dýchala. Bude silnejší a nahnevanejší bála som sa. Počula som kroky. Ooo Bože prečo ja?! Opýtala som sa sama seba. " Viky? " ozval sa dievčenský hlas. Fuj! Bozkávala sa z mojom frajerom a ešte k tomu mi hovorí tak ako neznášam! " Victory? " ozval sa mužský hlas. Takže on si dovolí ísť ešte aj sem! " Nechcem s vami hovoriť už nikdy viac zmiznite! " zahučala som a stále som im bola chrbtom. "Nie je to tak ako si myslíš! " povedala Beca. " Jasné takže som si vymyslela že ste spolu... " naštvaná som by som tresla dvermi len škoda že v lese nie sú žiadne dvere. " Ona len hmmm... Vieš zamiloval som sa do nej, ale ty si pre mňa tá pravá!" Calvin začal trepať ako besný. "Tebe šibe!? " konečne som sa otočila a videla že plače. Blbec! "Teraz nerev máš všetko frajerku a mňa si sa konečne zbavil! Musíš sa tešiť! A ty! "otočila som sa arogantne na Becu. " Ty ako si prišla odíť! Zničila si mi život ak si si nevšimla! " tí blbci stáli z otvorenými ústami. Asi čakali kým im tam vletí mucha. Otočila som sa a naštvane kráčala preč. Vtom sa podomnou prepadla zem. Aaaaaaaa! A potom si už pamätám iba tmu...
YOU ARE READING
Fakticky fakt?!
RandomAhoj volám sa Victoria Ementisová ale neznášam keď ma volajú Viky preto ma prezývajú Victory, mám 16 rokov. Bývam v Londýne s rodičmi a Dorry (moja sestra) žijeme si pokojný život v malom domčeku pri gigantickom lese kým sa neobjaví malý denník a pl...
