Fakticky fakt?!

Na polícii

Čaute ako leto? U mňa nič moc som chorá a ležím v posteli. Tak mám čas vám napísať ďalšiu časť. Možno napíšem dnes aj štyri takže pripravte sa na čítanie!!!

Kráčala som hustým lesom. Bála som sa že na mňa Rob zaútočí ale vlastne nemal prečo denník som už Bece vrátila. Stále som išla rovno po pošliapanej cestičke. " Calvin ak ma počuješ ozvi sa! " snažila som sa hovoriť hlasnejšie, ale nie kričať to som sa neodvážila. Keď som prišla na lúku cítila som že za mnou niekto stojí. Vtom na mňa zasvietili svetlo. "Slečna Ementisová upokojte sa! Som Frederic Heinsteins z okresnej polície poďte prosím so mnou. " ozval sa mužský hlas. Vstala som a priblížila som sa k mužovi. Bol v uniforme okolo neho bolo ďalších desať všetci mali na obojku cvičných psov. Frederic stál úplne v predu a podával mi ruku. Prevrátila som oči, ešte polícia mi tu chýbala. Prišla som úplne najbližšie ako sa len dalo k Fredericovi, ale nechytila som ho za ruku. Policajti ma viedli preč z lesa smerom k nášmu domu. Keď sme boli pred domom naložili ma do auta. " Ty si teda riadna vymyselníčka! " ozval sa Frederic. " Hliadky ťa hľadajú po lese celú noc. Keď nám tvoja matka zavolala na policajnú stanicu." zasmial sa Frederic. Mne vôbec nebolo do smiechu mama mi zase robí problémy. Kvôli nej som nechala frajera v hlbokom lese. Prečo musí zase všetko organizovať. Auto zastalo pred stanicou. V nutry bola: mama, otec, Dorry,Calvin a dokonca sem dotiahli aj babku s dedkom. Mňa porazí! Ale našťastie našli Calvina. Všetci sa na mňa trápne pozerali " Nič sa ti nestalo?! " pýtali sa nemožne. Všetkých som ich ignorovala. Nežiadala som aby sem prišli. Prišla som ku Calvinovi. Vyzeral unavene, ale usmieval sa. Naznačila som mu že musíme vypadnúť odtiaľto. Chytil ma za ruku a bežali sme odtiaľ.